John Turturro a Emily Watsonová FOTO - IMDB
Skacká. Tancuje. Po pestovaných trávnikoch, halami a slávnostnými sieňami. Smiešna postava vo vyťahanom obleku, len sám pre seba, mimo sveta, vedľa neho. Alexander Lužin žije vo svojej obrovskej hlave. Čo robia ľudia okolo neho, ho zaujíma nanajvýš, ak hrajú šach. Ak sú práve v jeho svete, do ktorého utiekol zo strachu pred tým skutočným.
Ten slnečný deň roku 1929, keď pri jazere Como odrazu zo svojho vedľajšieho sveta vypadne, sedí pri šachovnici. Hrá šach presne 9263 dní, 4 hodiny a 5 minút, lenže potom sa tento malý kuriózny kráľ ocitne pred krehkou kráľovnou s plachými očami a dostane sa do najkrajšej a najbeznádejnejšej situácie v živote. Nakoniec mu nezostane nič iné, ako vyskočiť zo šachovnice.
To je v podstate všetko. Teda to, čo Marleen Gorrisovej zostalo z románu Vladimira Nabokova Lužinova obrana. Tragický príbeh lásky, melancholická rozprávka, otrávená silným jedom intríg, pozlátená dojímavým koncom. Aj v tomto prípade by mal človek urobiť to, čo treba urobiť pri každej filmovej adaptácii literatúry: zabudnúť na román. Ak poznáte Nabokovovu knihu, pokojne ju na dve hodiny vymažte. Nie preto, že by nebola dobrá alebo že by nebol dobrý film, ktorý podľa nej vznikol. Naopak, práve preto, že aj kniha, aj film sa vydarili.
Holandskej režisérke a britskému scenáristovi Petrovi Berrymu sa podarilo jemnou technikou znázorniť komplikovaný herný plán ruského románu a medzi jeho hlavnými bodmi rozprestrieť úplne novú, ale rovnako pevnú dramaturgickú sieť. Na prvý pohľad to ani nevidno. Lužin tancuje, skacká a padá v nádherných farbách záhradami a halami slávnej vily, v ktorých časť svojej mladosti strávil Luchino Visconti. Všetko za plných zvukov orchestra. Gorrisová zorganizovala veľké filmové divadlo. Divadlo, ktoré napriek všetkým vedľajším príbehom nebeží naprázdno.
Gorrisová a Berry pod aristokratickým leskom veľmi sústredene odkrývajú pôvod Lužinovho úteku zo sveta. Z Nabokovovho románu postavili dojemný dvojnásobný pokus o vyslobodenie: Lužina z jeho intelektuálneho väzenia, a jeho lásky Nataše, dcéry z vysoko urodzenej emigrantskej rodiny - z jej stavovského väzenia. Lebo vášne, ktoré Lužina kmášu, v tomto filme doslova vidieť.
John Turturro a Emily Watsonová - v hlavných úlohách - vyvažujú mierne uspávajúci účinok asi pol tucta pomerne vyblednutých vedľajších postáv. Turturro z celej sily demonštruje zmätok Alexandra Lužina a je to veľký koncert zašnurovanosti. Napriek tomu je jeho Lužin živý. Tak ako Nataša Emily Watsonovej, ktorej síce ani na sekundu neveríme, že by mohla byť Ruska, veríme jej však, že Lužina šialene miluje. Žijú, krúžia okolo seba, uzatvárajú sa, paralyzujú navzájom. Nemajú šancu, a napriek tomu vyhrajú.
Kráľ ku koncu urobí skok, a dopadne mäkko. Vďaka finále, ktoré si Peter Berry a Marleen Gorrisová vymysleli, čľupne do bazéna sĺz. Tie v tej chvíli preleje väčšina publika - časť divákov zaplače od dojatia, druhá časť, fanatici Nabokova, zas od zlosti. Nič to nemení na dôraznom odporúčaní ísť do kina a vidieť, ako sa buduje Lužinova obrana.
