avujú zvláštnu hrozbu. To, čo zostalo z irackého arzenálu, „netvorí ani jednotný zbrojný program, ide o rôznorodé časti zbrojných programov, ktoré celkovo veľa neznamenajú, ale sú stále zakázané“, tvrdí Ritter.
Uisťuje, že infraštruktúra na výrobu jadrových zbraní bola zničená na sto percent už v roku 1998, keď opúšťal Irak. „Ak by sa Irak chcel opäť vybaviť prostriedkami na výrobu jadrových zbraní, musel by budovať zariadenia, ktoré by stáli desiatky miliárd dolárov,“ zdôraznil Ritter.
Poznamenal, že jadrové zbrane nemožno vyrábať v podzemí alebo v pivnici. Pochybnosti vyjadril aj o existencii biologických zbraní a balistických striel v Iraku. Pripustil však, že Irak mohol skryť „významné množstvo“ chemických zbraní. Tie však podľa neho už nie sú použiteľné. „To, čo majú v skladoch, nie je nič iné než nepoužiteľná mazľavá hmota, ktorá nie je nebezpečná,“ uviedol Ritter v knihe „Vojna v Iraku: to, o čom vám Bushov tím nechce povedať“, ktorá vyšla v Británii. Bývalý dôstojník americkej námornej pechoty Ritter v roku 1998 obvinil svojho nástupcu na čele inšpektorov Richarda Butlera, že zámerne spôsobom svojich inšpekcií vyprovokoval krízu, ktorá vtedy umožnila Spojeným štátom a Británii vojensky zasiahnuť proti Iraku. (čtk)
