FOTO - Archív
po trinástich rokoch v opozícii doviedol do vlády, sa počas dva a pol roka pri moci stalo spoločenstvo znesvárených politikov.
„Stojíme pred hromadou trosiek,“ komentuje situáciu FPÖ jej designovaný nový šéf a dlhoročný Haiderov spolupútnik, doterajší minister infraštruktúry Mathias Reichhold (45). Cieľ slobodných v predčasných voľbách, ktoré vyprovokovali Haiderovi roduverní, sa ale konkretizovať neodvažuje.
Prepad voličských preferencií sa po demisii doterajšej šéfky strany, vicekancelárky Susanne Riessovej-Passerovej (41), ďalších ministrov a špičiek FPÖ totiž nezastavuje. Podľa Gallupovho ústavu by slobodných volilo už len 12 percent opýtaných – namiesto 27 percent na jeseň 1999.
Odpoveď na otázku, čo sa u slobodných vlastne deje, nie je, prirodzene, jednoduchá. Haiderove bábky vo vláde mu jednoducho prerástli cez hlavu, myslia si jedni. Hľadal len zámienku na predčasné voľby, namietajú druhí. „Nedopustím, aby bolo zničené životné politické dielo,“ tvrdil sám Haider na vrchole vnútrostraníckej krízy.
Vrtkavá primadona slobodných nakoniec vabank o moc neuhrala. Čierny Peter vinníka straníckej a vládnej krízy zostane Haiderovi. Že sa na sobotňajšom mimoriadnom zjazde FPÖ formálne nevráti do čela strany, odkiaľ odstúpil po medzinárodne ostro kritizovanom vstupe slobodných do rakúskej vlády na jar 2000, ale nijako neprekvapuje. Haider zostáva i ako „iba“ šéf krajinskej vlády v juhorakúskom Korutánsku šedou eminenciou slobodných, ktorých aj do celoštátnych volieb povedú jeho stúpenci.
Haiderovo zdôvodnenie, že na šéfa FPÖ nekandiduje kvôli údajným hrozbám zbrojárskej loby, budia úsmev nielen u doterajšieho koaličného partnera – ľudovcov (ÖVP) kancelára Wolfganga Schüssela (57). Drvivá väčšina Rakúšanov síce naďalej odmieta vládou schválený nákup nových stíhačiek Eurofighter, srdcervúci spor samozvaného ľudového tribúna z Korutánska ale nepresviedča.
Aj Haiderovi zarytí odporcovia hovoria o „tragédii“ radikála, ktorý hocikedy nespútanou rétorikou plnou závisti voči politickým protivníkom i právnemu štátu, plnou revizionistických, revanšistických, xenofóbnych, rasistických i antisemitských výrokov, za ktoré sa mnohokrát len polovičato ospravedlnil, svojho času späťnásobil voličský potenciál FPÖ.
„Ja už som preč!“ a „Už som zase tu!“ – medzi týmito výrokmi a ich variáciami v stále kratších intervaloch oscilovala Haiderova túžba po moci, respektíve jeho dávny sen stať sa rakúskym kancelárom. Raz „definitívne“ opúšťal spolkovú politiku, druhý raz sa do nej „definitívne“ vracal. Stovky haiderovských vtipov už dávno zatienila zdanlivo realita jeho výrokov.
Z Korutánska inscenovaný „puč“ stoviek funkcionárov FPÖ proti zdanlivej emancipácii Haiderovej bývalej hovorkyne na čele strany i vo vláde, ale minul očakávaný cieľ. Riessová-Passerová a ďalšie špičky slobodných ďalší akt poníženia pod zámienkou vládou schváleného odloženia daňových úľav v dôsledku povodní odmietli a odstúpili.
Udržať stranu pri moci sa ale haiderovcom nepodarilo. Ľudovci nezaváhali, Schüssel zdvihol hodenú rukavicu a navrhol predčasné voľby, po ktorých už mesiace volá aj opozícia.
Šanca, že slobodní budú v rakúskej vláde i po voľbách plánovaných na 24. novembra, nie je momentálne veľká. Favorit volieb, teraz opoziční sociálni demokrati (SPÖ) Alfreda Gusenbauera (42), koalíciu s haiderovcami odmietajú a usilujú o vládu s ľudovcami alebo s teraz tiež opozičnými Zelenými.
Aj ľudovci síce snívajú o volebnom víťazstve, v doterajších prieskumoch ale na sociálnych demokratov naďalej strácajú. Schüssel síce pokračovanie koalície s „novou FPÖ“ nevylučuje: slobodní ale z volieb môžu vyjsť natoľko zdecimovaní, že by ani ich mandáty ľudovcom na koaličnú väčšinu nemuseli stačiť.
PRE SME – DAVID ZELINGER, ORF, Viedeň
