Trpký úsmev premiéra Špidlu na šéfa unionistov Ivana Pilipa: Tak sme sa dohodli. FOTO - ČTK
Po povodňovej kríze prežil vládny kabinet Vladimíra Špidlu krízu vládnu. Trvala päť dní. Hoci to chvíľu vyzeralo, že ministri z Únie slobody – DEU sa budú musieť zbaliť, napokon zostávajú. A s nimi aj všetky problémy slabej vlády, v ktorej spolu sedia presvedčení ľavičiari zo sociálnej demokracie, kresťanskí ľudovci a nejednotní pravičiari z Únie slobody.
Vládna zostava sa nemení, ale vzťahy áno. A nejde len o dodatok ku koaličnej zmluve, ktorý včera podpísali lídri koaličných strán.
Unionisti si podpísali rozsudok – ak ešte raz v parlamente pri kľúčovom hlasovaní zlyhajú, budú musieť z vlády odísť. Šancí na rozpad kabinetu bude dosť – najbližšie pri hlasovaní o rozpočte. Socialisti sa v dodatku nezaviazali k ničomu. Nevie sa ani, čo spravia so svojím poslancom Janom Kavanom. Pri dôležitom hlasovaní o povodňových daniach chýbal, pretože uprednostnil povinnosti v OSN.
To, že riešenie krízy oficiálne navrhli unionisti, potvrdzuje, že vo vláde chcú zostať za každú cenu. „Pri prejednávaní daňových opatrení veľmi ustupovali. Súhlasili takmer so všetkým,“ komentoval ich počínanie Rudolf Kučera z Fakulty sociálnych vied Univerzity Karlovej. Stačilo potom len, že ich poslankyňa Marvanová hlasovala proti a kríza bola na svete.
Východisko hľadal aj Špidla a šéf ľudovcov Cyril Svoboda a práve oni rozhodli o tom, ako sa zo šlamastiky dostať. Dohoda sa zrejme zrodila na hrade na stretnutí u prezidenta Václava Havla pred jeho odletom do Spojených štátov.
„Existencia tejto vlády bola od začiatku rizikom. Je to nový politický projekt s mnohými politickými úskaliami, napríklad Úniou slobody ako koaličným partnerom – nie je čitateľná a spoľahlivá,“ hovorí Kučera. „Alternatíva voči tomuto usporiadaniu je však jasná – je to existencia novej menšinovej vlády ČSSD, ktorá by musela buď uzavrieť novú opozičnú zmluvu s ODS, alebo by sa opierali o podporu komunistov.“
Nezhody vo vláde teda ukázali, čo ju zatiaľ drží pohromade. Je to nechuť hľadať nový politický model spolu s Klausovou ODS alebo s komunistami. Koaliční partneri vo vláde sa vnímajú ako menšie zlo.
Aj preto sa spočiatku rázny a prchký Špidla napokon upokojil a pred „veľkým zlom“ uprednostnil dohodu s partnermi vo vláde.
Dobrou správou je, že Špidla odoláva vábeniu komunistov. Ak by totiž teraz zavrhol unionistov, v parlamente by sa asi spoliehal na ich podporu. Česká republika by potom vstupovala do Európskej únie s vládou, ktorú by držali v parlamente nereformovaní komunisti.
MAREK CHORVATOVIČ
