BRATISLAVA – Na krátku chvíľu si Slovensko všimne celý svet. Cez voľby sa v Bratislave zídu novinári z veľkých svetových denníkov. Napriek tomu, že v ten istý víkend budú voliť aj v Nemecku.
Toľko zahraničných novinárov na Slovensku bolo naposledy pred štyrmi rokmi – na voľbách.
„Je jasné, že nemecké voľby veľa prekryjú, ale Slovensko je krajina, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie, a preto to bude zaujímavé,“ hovorí Michael Frank, korešpondent denníka Süddeutsche Zeitung.
O niečo ťažšie to má Peter Green z amerického denníka New York Times – Američanov vzdialené malé krajiny príliš nezaujímajú. „Povedia si: Juhoslávia? Nie je tam náhodou vojna? Čitatelia nášho denníka sú zrejme najvzdelanejší, ale všeobecne Američania ignorujú udalosti v malých krajinách,“ hovorí Green.
Slovenské voľby sú pre zahraničné médiá o to zaujímavejšie, že sa blíži summit NATO v Prahe. Voľby a NATO, to už je dostatočný dôvod na cestu na Slovensko.
„Bratislava je len prvou zastávkou na mojej ceste po kandidujúcich krajinách,“ povedal ďalší americký novinár Robert Kaiser z denníka Washington Post. „Cítime, že čitatelia toho o našich nových spojencoch veľa nevedia.“
Novinári pritom tvrdia, že na Slovensku je o čom písať.
„Slovensko vôbec nie je nudná krajina,“ tvrdí francúzska novinárka Stéphen Kocsis z denníka Le Figaro. Ak by sa aj nič prevratné nedialo vo veľkej politike v Bratislave, novinári sa vyberú po krajine. Sama sa bola včera pozrieť na vojenskej základni v Kuchyni.
„Človek musí často chodiť mimo Bratislavy, aby hovoril s ľuďmi a dostal aj iný obraz krajiny,“ hovorí Frank. Presviedča sa o tom aj Green. Práve teraz cestuje po strednom Slovensku a píše reportáž o obyčajných ľuďoch. „Potom prídem do Bratislavy a budem robiť rozhovory.“
Robert Anderson z Financial Times bude v Bratislave sledovať volebné miestnosti a stranícke centrály. „Napísal som už niekoľko článkov a ešte zopár ich napíšem. Budem v Bratislave a sledovať to budem deň po dni. Na Slovensku sa veci hýbu veľmi rýchlo a treba byť pri centre diania,“ povedal Anderson.
Čo môže britských čitateľov zaujímať na našich voľbách? Andersonove Financial Times kladú dôraz na ekonomiku. „Zameriam sa na to, či novovytvorená vláda vydrží a či sa zhodne na znížení deficitu. O tom sa v kampani vôbec nehovorilo.“
Sú slovenskí politici ochotní hovoriť so zahraničnými korešpondentmi? „Počul som, že Dzurinda chce hovoriť najmä so slovenskými novinármi a menej so zahraničnými. Nemám ani interview s Mečiarom. Ale moje vzťahy s politikmi sú dobré.“
Aj Green má so slovenskými politikmi dobré skúsenosti. „Sú veľmi otvorení. Úprimne povedané, najľahšie sa mi komunikuje s lídrami strán. Ale napríklad s Mečiarom je to zvláštne – raz je milý a podá mi ruku, inokedy len sedí chladne a nepovie nič zaujímavé.“
Zahraniční korešpondenti sa zhodujú: musíme písať o Mečiarovi. „Tí, ktorí o Slovensku vedia, vedia o Mečiarovi a chcú vedieť, čo sa s ním a celým mečiarizmom deje. Na to musím odpovedať,“ hovorí Green. „Musím zistiť, ako jeho fenomén pôsobí v slovenskej politike.“
„Voľby budú pre zahraničných reportérov veľkým sklamaním,“ predpovedá Anderson. „Všetci sa sem zletia napísať príbeh o Mečiarovi. Aj ja som síce začal posledný článok Mečiarom, ale to je všetko. On už nie je témou.“
Písať o Mečiarovi je takmer povinnosť, tvrdí Frank. „Mečiar je takmer jediné meno, ktoré si Nemec spojí so Slovenskom. Potom možno prezident Schuster – má aspoň meno, ktoré sa dá dobre vysloviť. Na treťom mieste možno Dzurinda a potom ešte snáď Čarnogurský.“
Autor: MICHAL FRIŠMATÚŠ KOSTOLNÝ
