Slovenská ekonomika vzrastie tento rok asi o 4,1 percenta. Napriek tomu, nezamestnanosť klesá len veľmi pomaly. V druhom štvrťroku dokonca počet zamestnaných klesol. Európska únia, ako aj Európska centrálna banka čoraz častejšie naznačujú, že vysoká nezamestnanosť môže byť dôkazom pomalého tempa približovania sa ekonomiky smerom k Európe.
Preto sa zdá na prvý pohľad lákavou myšlienkou pohľad niektorých domácich pozorovateľov, že takýto hospodársky rast nie je v slovenských podmienkach dostatočne vysoký a že vláda by sa nemala spoliehať na reštrukturalizáciu ekonomiky pomocou zahraničných investícií, ale by mala naopak podporiť rast zamestnanosti dotovanými projektmi „revitalizácie“ ekonomiky. Posledné čísla však naznačujú, že ekonomika si môže vystačiť sama.
Súčasný stav na trhu práce najlepšie zobrazuje takzvaná jadrová nezamestnanosť, ktorá je upravená o sezónnosť a o dočasné verejnoprospešné práce. Tento indikátor naznačuje, že argumentácia o dvadsaťpercentnej nezamestnanosti je nekvalifikovaná a že nezamestnanosť sa na Slovensku nezvyšuje, ale naopak už vyše 16 mesiacov znižuje (graf 1). Jej pokles je pomerne pomalý. Nezamestnanosť na úrovni 18,5 percenta ostáva stále príliš vysoko a naďalej predstavuje najväčšiu ekonomickú výzvu.
Posledné čísla však dávajú veľa nádeje. Od roku 1997 do 2001 privátny sektor nebol vôbec nápomocný pri znižovaní nezamestnanosti. Od roku 2001 však slovenská ekonomika pri svojom súčasnom raste produkuje pracovné miesta rekordným tempom. Ročný nárast dosahuje tri percentá. To znamená, že pri nezmenenom počte pracovnej sily, ako aj štátom financovaných pracovných miestach, nezamestnanosť by mala klesať o viac ako dve percentá ročne.
Prečo teda nezamestnanosť klesá oveľa pomalšie? Počet ľudí zaradených do pracovnej sily v posledných rokoch stúpa. Druhým dôvodom je razantný pokles pracovníkov v neštátnom sektore. Údaje naznačujú, že štát sa v súčasnosti zbavuje ľudí pomerne razantným tempom - každý rok o päť percent.
Pokles je badať v prvom polroku vo všetkých významnejších štátom financovaných sektoroch - verejná správa vrátane armády (-5,6 %), zdravotníctvo (-6,6 %), školstvo (-3,4 %). Je to už druhý cyklus uvoľňovania ľudí zo štátneho sektora počas tejto vlády a zároveň je najrazantnejší od roku 1995 (graf 2). Pretože štátne financie sú nadmerne zaťažované objemom mzdových výdavkov, tento trend treba len uvítať. JÁN TÓTH
(Autor je hlavným ekonómom ING Bank)
