Z výstavy Milana Bočkaya v Pálffyho paláci. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
ého maliarstva, no autor nás nezavádza. Už dávnejšie sa venuje problematike interpretácie a reinterpretácie, a keďže teraz si vybral diela svetových velikánov, ponúka vlastne prechádzku malou galériou dejín výtvarného umenia.
Lenže Bočkay systematicky skúma možnosti maliarskeho iluzionizmu a darí sa mu to nadmieru. Takže je to zbierka fiktívna, niečo, čo existuje alebo aj nie, ale aspoň (či určite) to čosi pripomína. Niektoré exponáty sú identifikovateľné na prvý pohľad, pre ďalšie slúžili ako inšpirácia často neznáme štúdie. A aby ilúzia, lebo tú Bočkay miluje, bola dokonalá, aj texty k dielam tvoria známe alebo prinajmenej povedomé výroky. Pravda, nie všetky, to by bolo neštýlovo jednoduché, a tak podaktoré sú ad hoc vymyslené. Že je to všetko mätúce? „Práve to je dobre,“ vraví autor, a ak sa môže vážna tvár súčasne aj smiať, tak Bočkayova to práve pri týchto slovách robí.
Takisto ako pri predchádzajúcich projektoch, keď akvarel vydával za olejomaľbu a, naopak, kresbu farebnými ceruzkami za maľbu, alebo konfrontoval plastickú maľbu s jej plochou kópiou. „Základným princípom jeho tvorby je vzťah ilúzie a reality,“ hovorí kurátor Ivan Jančár, „pričom oba pojmy vďaka autorovej precíznosti a virtuozite si navzájom vymieňajú svoj pôvodný význam. V najnovšom cykle je na začiatku modelovanie do hliny, podľa ktorej potom vzniká maľba, kde už hmota nie je hmotou.“
Pod jedným z obrazov sa možno dočítať: „Rozhodujúce je nachádzanie.“ Že by krédo pre autora? Lenže kto si môže byť pri Bočkayovi istý? Pre diváka to nachádzanie nepochybne spočíva v radosti hľadania (či hádania) vo svete dvojznačností, fikcie a reality, v úsilí aspoň niečo identifikovať v sugestívnej ilúzii trojrozmerného priestoru a mystifikácie materiálu. Etienne Cornevin, francúzsky znalec slovenského výtvarného umenia a súčasne teoretik Skupiny A - R, ktorej je Bočkay zakladajúcou osobnosťou, už pred desaťročím o jeho tvorbe povedal, že „vypovedá aj o vzťahu medzi ilúziou a ilúziou ilúzie“.
Po tomto všetkom sa zdá, že nás na výstave už nič nezaskočí. „Určitú slobodu si môžem dovoliť, ale len v detailoch,“ oznamuje ďalší z Bočkayových (?) textov a my si o rozsahu jeho slobody a mystifikovaní pomyslíme svoje. Ale čo ak je to práve naopak, ako si myslíme, že si myslíme? Čo to vravel Etienne Cornevin o ilúzii ilúzie?
