Slovenskí politici s názorom na Irak čakajú, kým si to americký prezident vydiskutuje s OSN a Kofim Annanom.
BRATISLAVA - Zahraničná politika sa pre väčšinu politických strán zužuje na podporu vstupu Slovenska do NATO a Európskej únie. Volebné programy nejdú do hĺbky, spravidla hovoria o dobrých vzťahoch so susedmi, integrácii a o najdôležitejších štátnych záujmoch.
O horúcej svetovej téme - možnom útoku na Irak - strany mlčia nielen na predvolebných mítingoch, ale aj v centrálach. Radoví členovia strán prakticky netušia, čo si myslia ich stranícki experti o úlohe Slovenska v prípade útoku.
Väčšina politikov, ktorí majú v stranách na starosti zahraničie a obranu, odpovedala vyhýbavo a aj vtedy spravidla mohla povedať len svoj osobný názor - stranícky neexistuje.
Diana Dubovská z HZDS hovorí, že v prípade súhlasu Bezpečnostnej rady OSN by hnutie útok na Irak podporilo. Najprv však treba vyčerpať všetky diplomatické možnosti. Ak by Amerika zaútočila bez súhlasu OSN, Slovensko by malo podľa Dubovskej vyčkať so stanoviskom, „aby zbytočne neboli nezrovnalosti“.
Marta Aibeková z HZD povedala, že v hnutí o Iraku ešte nehovorili, lebo robia volebnú kampaň. „Zrejme sa o takýchto vážnych témach bude hovoriť až po voľbách, ani na stretnutiach s veľvyslancami táto téma nebola otvorená,“ povedala.
Veľmi podobne ako Dubovská odpovedal aj hovorca strany Smer Marek Maďarič. Smer podporí útok na Irak, ak ho schváli Bezpečnostná rada OSN. Ak by USA a niektorí spojenci zaútočili bez súhlasu, tak „by sme zaujali stanovisko podľa argumentov, ktorým by tento útok zdôvodnili“.
Predseda SMK Béla Bugár súhlasí s vojenským riešením, ak Irak do určitého termínu nepustí na svoje územie zbrojných kontrolórov. „Je to jednoznačná výzva aj pre OSN.“ Bugár vníma citlivosť problému, ale vidí aj to, že USA sú razantnejšie ako Európa, ktorá vždy uprednostňuje rokovania, aj keď výsledok neprichádza.
Váhavejší je postoj podpredsedu KDH Vladimíra Palka, podľa ktorého treba najskôr odpovedať na otázky, či nemožno použiť iné prostriedky, či je šanca na úspech zmeny režimu Saddáma Husajna a či nehrozia nepredvídané následky, ktoré by mohli byť ešte horšie ako Husajnov režim. „Mám pocit, že všetky tieto podmienky splnené nie sú. Zatiaľ sa mi nezdá, že už možno s pokojným svedomím povedať útoku na Irak áno.“
Podpredseda ANO Imrich Béreš si želá súlad OSN, NATO a podľa neho treba aj súhlas Ruska a Číny. „Jednoznačne povedať, že zaútočiť je nezodpovedné.“
Podpredseda SDKÚ Eduard Kukan podporuje stanovisko amerického prezidenta Busha. Ten hovorí, že USA chcú spolupracovať s OSN pri hľadaní riešenia, ktoré by odvrátilo možnosť, aby Irak zneužil zbrane hromadného ničenia. „Ak sa vyčerpajú všetky možnosti na riešenie diplomatickou cestou v rámci rokovania OSN, potom bude treba nájsť spoločné stanovisko svetového spoločenstva, aké kroky podniknúť.“
