JUDr. EMIL PASTUCHA, riaditeľ odboru inšpekcie práce, Národný inšpektorát práce: „Podľa mňa môže dostať hmotnú zodpovednosť aj zamestnanec, ktorý má zmluvu na dobu určitú, lebo hmotná zodpovednosť vyplýva z toho, že pracovník má prácu, kde prichádza do styku alebo pracuje s nejakými hodnotami, a tam je indiferentné, či má zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú. V skúšobnej dobe zrejme nebude zamestnávateľ zverovať zamestnancovi veľké hodnoty. Zmluvné vzťahy sú však vecou zamestnávateľa a zamestnanca, zákon ich v tejto oblasti nešpecifikuje.

Dohoda o hmotnej zodpovednosti by mala byť špecifikovaná - v pracovnoprávnych vzťahoch všeobecne platí, že ak sú presne špecifikované, predchádza sa tým nedorozumeniam. Aj takáto dohoda by teda mala byť konkrétna - napríklad súpis inventáru. Ale závisí to od okolností, zákon konkrétny návod nedáva. Každý súdny človek by si však mal dobre skontrolovať, čo podpisuje, a mal by si byť vedomý možných dôsledkov.

Zákon upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone práce - ak zamestnanec nespôsobí škodu pod vplyvom alkoholu alebo úmyselne, jeho finančná zodpovednosť môže dosiahnuť výšku trojmesačného priemerného zárobku. Osobitný prípad však je, ak ide o zverené hodnoty. Napríklad pokladníčka alebo skladník preberajú na základe dohody miliónové hodnoty - tam by sa mohlo stať, že pracovník bude špekulovať s tým, že spôsobí škodu za milión, ale sankcionovaný bude len do výšky troch platov. Preto má pracovník v takomto zaradení zodpovednosť v plnej výške škody. Zákon potom pozná viacero spôsobov náhrady škody - napríklad zrážky zo mzdy. Za určitých okolností - ak napríklad pracovník nie je schopný splácať škodu - môže prísť aj k exekúcii.“