Občiansky aktivista Juraj Mesík, ktorý kandidoval na piatom mieste, chápe „tú úzkosť a strach z možného prepadnutia hlasov“, aj keď hlas odovzdaný dobrej strane nepovažuje za prepadnutý. Kaníkovi vyčíta skôr to, že s odstúpením od volieb „ľuďom predpisovali, koho majú voliť“. Vysvetľuje si tento krok tým, že „bez toho by sa nedal urobiť obchod“.
Ďalší občiansky kandidát, hydroekológ Michal Kravčik zas hovorí, že keby k tomu nebolo došlo, sám navrhne takýto postup. „Považoval som to za reálne východisko,“ povedal. Predstavitelia DS však s nimi ako občianskymi kandidátmi o zamýšľanom postupe nehovorili.
Politológ Grigorij Mesežnikov považuje krok DS za „realistické zhodnotenie vlastných šancí“. Je to bolestivé rozhodnutie, myslí si, „ale nejaký fatálny vplyv na politickú kultúru to mať nebude“.
Poukázal na skúsenosť z roku 1994, keď mala DS oveľa väčšiu šancu dostať sa do parlamentu, ale prepadnutie jej hlasov malo oveľa tragickejšie následky, lebo sa k moci opäť dostal Mečiar.
Rozhodnutie predsedníctva DS v podstate nasleduje názor bývalých členov Ivana Mikloša a Viktora Nižňanského, ktorí stranu v decembri 2000 opustili na protest proti odchodu piatich poslancov DS z klubu SDK. Obaja vtedy namietali, že sa tým výrazne zúžil koaličný potenciál DS.
Nižňanský súhlasí s rozhodnutím DS. „Ide o to, aby pravica získala čo najviac mandátov, aby bolo možné vytvoriť pravicovú či stredopravú vládu,“ hovorí.
