Prvý plán uprednostňovaný Kremľom ráta so stupňovaním politického tlaku na Tbilisi s cieľom vynútiť si pozvanie pre ruské jednotky osobitného určenia. Do operácie by sa mohli zapojiť aj špeciálne jednotky gruzínskej a americkej armády, ktoré v Gruzínsku v súčasnosti trénujú armádu proti teroristom. Stíhačky Su-24 by sa využívali len na vzdušný prieskum a helikoptéry Mi-8 a Mi-24 na presun jednotiek. Druhý plán ráta s tým, že by sa do operácie zapojili aj ruské bojové stíhačky a bombardéry. Kommersant zdôrazňuje, že oba plány majú jeden vážny nedostatok: ruská armáda dnes nemá vo výzbroji bojové lietadlá a helikoptéry schopné operovať v noci a v zložitých poveternostných podmienkach.
Generálny štáb ruskej armády včera tieto správy poprel. Zástupca náčelníka Jurij Valujevskij ale pripustil, že v prípade prieniku väčšej skupiny čečenských povstalcov z Gruzínska na ruské územie budú ruské jednotky prenasledovať povstalcov aj na území svojho južného suseda.
Mnohé komentáre sa zhodujú v tom, že nepriateľský tón Ruska voči Tbilisi treba vysvetľovať predovšetkým jasnou orientáciou Gruzínska na USA. Prezident Eduard Ševardnadze včera uviedol, že Tbilisi by chcelo vstúpiť do NATO a prihlášku podá na novembrovom summite v Prahe. Rusko sa na rozširovanie NATO pozerá s obavami aj pokiaľ ide o stredoeurópske krajiny.
Washington minulý týždeň oznámil, že je proti každej ruskej akcii, ktorá by porušovala teritoriálnu integritu Gruzínska. Námestník amerického ministerstva zahraničných vecí John Bolton rozhodne odmietol diskutovať s Ruskom o vzájomných ústupkoch týkajúcich sa postojov k Iraku a Gruzínsku.
(tasr)
