neho štátu a uprednostnili ho pred znižovaním daní.
Od západnej Európy sa odlišujú aj v inom - voliť chodí stále veľa ľudí (77,7 percenta) a ináč sa tu hovorí aj o prisťahovalcoch.
Perssonovo víťazstvo ale postačuje len na to, aby zostavil opäť menšinovú vládu s parlamentnou podporou Ľavicovej strany a zelených.
Sociálny štát a jeho budúcnosť bol dominantnou témou volieb. Najmä v poslednej časti volebnej kampane sociálni demokrati položili veľmi jasnú otázku - sociálny štát, alebo nižšie dane?
Švédi odpovedali jasne a tradície silného štátu sa nevzdali. Pred znižovaním daní a privatizáciou uprednostnili najvyššie dane spomedzi všetkých priemyselne rozvinutých štátov. Persson chce ďalej spolupracovať s odborármi, znižovať rozdiely medzi vysokými a nízkymi platmi zamestnancov a vytvoriť viac pracovných miest v štátnom sektore (zdravotníctvo a školstvo).
Voľby nemali náboj osudového boja, v ktorom ide o všetko. Čo ľudí pri voľbe ovplyvnilo? Persson bol úspešným premiérom s veľmi dobrou povesťou v zahraničí, na čo do sveta rozhľadení Švédi dajú. Pravicovým stranám chýbal spoločný kandidát na predsedu vlády, liberáli aj demokrati mali svojho. Aj preto sociálni demokrati (na moci sa za posledných sedemdesiat rokov nepodieľali len deväť rokov), presvedčili. Chýbal im skutočne silný protikandidát.
O úspechu sa ale dá hovoriť aj u liberálnych demokratov. Ich predseda Lars Leijonborf hovoril, že ktorýkoľvek cudzinec, ktorý si vie v krajine nájsť zamestnanie, je vítaný, ale z krajiny musí odísť do troch mesiacov po tom, ako stratí zamestnanie. Liberáli svoj volebný výsledok strojnásobili.
O cudzincoch hovorili aj ľavicové strany, ktoré sa vyslovovali proti ďalšej imigrácii. Ohrozuje vraj kolektívne zmluvy zamestnancov a prácu by mali dostať najprv tí, ktorí sú už teraz nezamestnaní. Vo Švédsku je každý deviaty obyvateľ prisťahovalec. Otázka imigrácie ale zďaleka nezohrala takú veľkú úlohu ako minulý rok v susednom Dánsku a Nórsku.
MAREK CHORVATOVIČ
