BRATISLAVA – Sudca okresného súdu Bratislava I. Ján Jamrich, ktorý rozhodol o prepustení údajného bossa nitrianskeho podsvetia Ľuboša F. a jeho siedmich spoločníkov z väzby, bol podľa informácií denníka SME koncom 80. rokov aktívny v politických procesoch s účastníkmi sviečkovej demonštrácie z marca 1988.
Podľa našich informácií odsúdil Jamrich v týchto procesoch minimálne štyroch ľudí. Jedným z nich bol aj Jiří Fajmon, signatár Charty 77. Trestného činu sa mal Fajmon dopustiť tým, že stál so zapálenou sviečkou na Hviezdoslavovom námestí, čím podľa obžaloby narušoval verejný poriadok.
„Od začiatku bolo jasné, že to bolo zmanipulované,“ hovorí o procese jeden z odsúdených, ktorý si neželal byť menovaný, ale jeho meno má redakcia k dispozícii. Tvrdí, že procesy spojené so sviečkovou demonštráciou viedol práve Jamrich „My sme tam boli v jeden deň piati, predsedal mu on.“ Jamrich bol vtedy mladý a „bolo vidno, že si na takýchto procesoch chce vybudovať kariéru,“ spomína odsúdený.
Fajmon dostal dva mesiace, ostatní boli odsúdení na peňažnú pokutu. Skutok bol podľa vtedajšieho práva klasifikovaný ako prečin a dva mesiace boli najvyšší trest.
Sudca Jamrich odmietol prípad komentovať, odkázal iba, že sa nebude vyjadrovať k žiadnym otázkam. Odporučil nás na Tibora Kubíka, hovorcu Krajského súdu v Bratislave. Ten o Jamrichovom predchádzajúcom pôsobení nič nevedel. „Vtedy to bolo dané zákonom. Boli sme určení konať v niektorých veciach, ktoré boli pre niekoho proti jeho presvedčeniu, pre niekoho nie,“ povedal Kubík.
Hovorca krajského súdu však pripustil, že sudca, ktorý nechcel v podobných prípadoch rozhodovať, sa ich mohol vzdať.
„Každý sudca mohol povedať, že sa cíti byť zaujatý, alebo sa mohol vzdať z iných dôvodov. Stačilo to oznámiť predsedovi súdu,“ vyhlásil Kubík. Zároveň pripustil, že nepozná sudcu, ktorý by pred rokom 1989 postupoval takýmto spôsobom.
Sudcov, ktorí v minulosti súdili v politických procesoch, je na Slovensku dosť. Niektorí z nich sú aj na Najvyššom súde. Napríklad Pavel Toman, Štefan Minárik, Harald Stiffel či Emil Bdžoch.
Aj preto sa mali na základe zákona o ochrane utajovaných skutočností podrobiť bezpečnostným previerkam Národného bezpečnostného úradu.
Prezident však tento zákon nepodpísal, lebo „ústava niečo také nespomína“. A pri opätovnom prerokúvaní zákona bolo ustanovenie o sudcoch vynechané.
S tým, aby boli sudcovia preverovaní, nesúhlasí predseda Najvyššieho súdu, ale ani predseda Združenia sudcov Slovenska Dušan Majchrák. „Kandidát na sudcu by mal byť preverovaný. Ale len kým sa stane sudcom a nie keď už ním je,“ povedal Majchrák.
Podľa Majchráka by sa mali o kandidátovi na sudcu zistiť všetky informácie, ale „robiť potom plošným spôsobom previerky všetkých sudcov, to sa mi zdá byť nenormálne“.
Podobným prípadom, ako je Jamrichov, mal predísť už rehabilitačný zákon a zákon o sudcoch a prísediacich, ktoré umožňovali odvolať sudcu, ak boli pozitívne vylustrovaní. Majchrák taký prípad nepozná.
