ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Pretekár banskobystrickej Dukly nad prvým primátom trochu váhal. „Neviem, neviem. Siedma priečka na halových majstrovstvách sveta vlani vLisabone a olympijské finále v Sydney majú tiež parádny lesk. Zhodneme sa však na jednom, sezóna 2001 bola najvydarenejšia,“ hovoril Milan včera počas bratislavskej zastávky na ceste z Paríža do moravských Čejkovíc, kde v nedeľu „relaxoval“ pri hádzaní päťdesiatkilogramovým kameňom. Súťaž silákov pochádza ešte z čias Viliama Tella.
Nad druhou cenou spod Eiffelovky nemalo zmysel špekulovať. Je pekne hmatateľná, presne dvadsaťtisícdolárová. Skrýva sa za ňou veľký športový výkon. Slovenský rekordér (20,82 m z mája tohto roku v nemeckom Thume) dosiahol posledným pokusom 20,40 metra, čím sa posunul na sympatickú bronzovú priečku z nevďačnej „zemiakovej“. „Na Američana Totha mi pred záverom chýbalo 12 centimetrov. Kúsok. Takáto prehra je na šľaktrafenie. Neriskoval som, iba som si sledoval techniku. Vyšlo to. Bol to vrh za desaťtisíc dolárov (za 3. miesto vo finále GP bolo 20 000, za štvrté 10 000 - pozn. red.), čiže pekný,“ usmieval sa vrhač, lebo v želiezovskom dome na juhu Slovenska už Michaela a Milan Haborákovci prichystali detskú izbu. Čoskoro budú traja.
Slovenský rekordér absolvoval v sezóne riadnu batériu pretekov. Deväť v hale a okolo dvadsaťpäť na otvorenom štadióne. „Naučil som sa súťažiť blízko i ďaleko. Hneď na začiatok som napríklad letel do brazílskeho Belému dvadsaťjeden hodín. Zistil som, že Američania nie sú nedostižní. Správy o ich tréningových supervýkonoch sú psychickou zbraňou. Z Európanov sú výborní Španiel Martínez a Ukrajinec Bilonog. So všetkými sa však dá súťažiť. Už som nevyhral iba nad Adamom Nelsonom z USA.“
Haborák dosahoval predovšetkým v závere leta takmer výlučne hodnoty za dvadsať metrov. V Paríži hneď päť ráz. Na čase je prekonať dvadsaťjeden metrov, hoci uznávame Milanov argument, že o rok by radšej dosiahol dvadsaťkrát 20,99 cm ako raz dvadsaťjeden. „Samozrejme, žartujem. Pokoriť dvadsaťjednotku sa už patrí. Ale rozhodne bude dôležitejšie prekonávať na každých pretekoch dvadsiatku. Absolútny výkon a ich priemer sú dve veci. Určujúce je, prirodzene, to druhé.“ Haborák sa od roku 1996, keď mal osobný rekord 19,50 m, iba zlepšoval. V absolútnom i priemernom čísle. Ak to dokáže i v nasledujúcej sezóne, už nebude iba v širšej svetovej špičke, ale v užšej. (pf)
