Adrien Brody ako Wladyslaw Szpilman v Polanského filme Pianista.
Súčasne so svetovou premiérou filmu Pianista režiséra Romana Polanského vo Varšave bola predminulý týždeň v priestoroch varšavskej Kordegarda Gallery sprístupnená výstava francúzskeho fotografa Guya Ferrandisa. Okolo tridsať veľkoformátových fotografií je čiernobielym dokumentom i príbehom o Polanského filme, ktorý tohto roku získal v Cannes Zlatú palmu.
Pianista rozpráva o piatich rokoch poľského klaviristu Wladyslawa Szpilmana (1911 - 2000) počas nacistickej okupácie. Človeka závislého od rozmarov osudu, neistého, čo sa stane v priebehu nasledujúcej hodiny, a súčasne naplneného vôľou k životu, ktorá mu dovolila vyjsť z najhorších okamihov.
„Práca na Pianistovi bola veľmi osobitá. Fotografie museli byť udržané v klasickom štýle, bez vedľajších efektov,“ povedal v rozhovore pre SME francúzsky fotograf Guy Ferrandis (1954). „Mám už za sebou viacero filmov, ale spolupráca s Polanským bola zážitkom a prácou na plný úväzok.“
Fotografia ako príbeh
Strapatá štica, dynamické pohyby, aktívny nepokoj v očiach, pri rukách vždy fotoaparát - Guy Ferrandis je klasickým obrazom fotografa, ktorý patrí k najvyťaženejším v oblasti kultúry. Nedávno fotil film Nenávisť režiséra Mathieu Kassowitza, pred jeho objektívom stáli najväčšie rockové a džezové hviezdy - U2, Rolling Stones, Miles Davis, Chet Baker, Iggy Pop, Frank Zappa, Tom Waits, Prince, Sex Pistols či David Bowie. Fotil humanitárne akcie Lekári sveta a divadelné predstavenia. Ferrandisovo meno sa spája s najväčšími francúzskymi denníkmi a týždenníkmi, ako sú Liberation, La Monde a Nouvel Observateur.
Jeho zásadou je, že fotenie musí odzrkadľovať príbeh. „Každá fotografia by mala mať samostatnú výpovednú hodnotu, ale zároveň by mala byť súčasťou väčšieho fotografického celku,“ hovorí Ferrandis. „Musí byť na nej cítiť, že záber je výsekom deja. Záber je políčkom, pred ktorým sa odvíjal život. A rovnako sa bude aj po ňom. Samozrejme, nie každý divák vidí všetky fotografie pokope, ale keď sa dostane k jednej z nich - napríklad k portrétu Romana Polanského - mal by sa pozerať s pocitom, že vidí veľkú časť jeho životného príbehu.“
Roman Polanski. FOTO - GUY FERRANDIS Energia, nápady, disciplína
Nemeckí vojaci pochodujúci ulicami Varšavy, zástupy ľudí na námestí z varšavského geta, ruiny mesta, klavirista Wladyslav Szpilman v podaní amerického herca Adriena Brodyho a portréty Romana Polanského. Fotografie akoby sa vynárali zo starých kresieb nájdených kdesi v rozvalinách Varšavy. Sú dokumentom holokaustu, ale i zázraku o tých, ktorí nacistické peklo prežili.
„Samozrejme, foteniu predchádzala dlhšia príprava. Čítal som scenár Ronalda Harwooda a knihu Wladyslawa Szpilmana, rozprával sa s Polanským, porovnával fotografie zo Spielbergovho filmu Schindlerov zoznam,“ hovorí Ferrandis. „Fotografie mali vystihovať film, ale zároveň nemali opakovať kameru Pawla Edelmana. Zbytočný pátos v nich nemal miesto. Nešlo o koncert rockovej hviezdy, ale ľudský príbeh z druhej svetovej vojny. Fascinujúca bola režisérska práca Romana Polanského. S prehľadom ovládal masové scény, predvádzal vojakom, ako majú pochodovať - všetko klapalo do posledného detailu. Energia, nápady a disciplína - to bol Polanski v Pianistovi.“
Viac než dokument
„Je dobre, že nikto z nás Pianistu nespracoval,“ komentoval Polanského film ďalší slávny poľský režisér Andrzej Wajda. „Nevedeli by sme to.“ Film bol na premiére ocenený standing ovation a nasledoval obrovský divácky záujem. Poľský denník Rzeczpospolita vo svojej recenzii napísal, že Polanski má odvahu a nebál sa množstva filmov, ktoré sa od konca vojny usilovali priblížiť vtedajšie hrôzy.
Ferrandisovým fotografiám zase zložil poklonu Polanski: „Keď mi povedali, že Pianistu bude fotiť Ferrandis, vedel som, že to bude viac než dokument. Výstava presviedča, že som mal pravdu.“ Expozícia Guy Ferrandisa vo varšavskej Kordegarda Gallery na ulici Krakowskie Przedmieście potrvá do 6. októbra.
Autor: ĽUDO PETRÁNSKY, Varšava - Bratislava
