Český premiér Vladimír Špidla. FOTO - ČTK
ej vlády. Keď vznikala tzv. malá veľká koalícia - dominantní socialisti s ľudovcami (KDU-ČSL) a pravicovými unionistami (ÚS-DEU) - s prevahou len jedného hlasu v snemovni, pozorovatelia jej veľké šance nedávali.
Vstup už vtedy destabilizovanej Únie slobody do vlády sa ukázal ako Špidlova kardinálna chyba. Ďalším, priam školáckym omylom, boli popovodňové daňové opatrenia, schválené kabinetom v takej podobe, že mali primalú šancu na prijatie v snemovni. Vopred bolo známe, že predseda Valného zhromaždenia OSN a sociálny demokrat Jan Kavan sa na hlasovanie nechystá a bývalá predsedníčka US-DEU Hana Marvanová netajila svoj odpor k Špidlovmu smerovaniu doľava.
Keď táto vyznávačka astrológie minulý týždeň v piatok trinásteho ruku za zvýšenie daní nezdvihla a opozícia tak návrh zamietla, vypukla v ČSSD hystéria. Vtedy sa Špidla dopustil ďalšieho, tentoraz pre demokraciu neblahého omylu. Unionistom dal otvorene ultimátum: buď sa nelojálnej podpredsedníčky snemovne zbavia a prinútia ju k rezignácii z mandátu, alebo všetkých troch unionistických ministrov vyhodí z vlády. Mandát českého poslanca je však viazaný na voľbu ľudu, nie na politickú stranu, ktorá jeho kandidatúru predkladá. Navyše podľa článku 27. ústavy nemožno poslanca postihnúť za hlasovanie. Vedenie US-DEU sa však zľaklo, pristúpilo na tento nebezpečný pokus a tlačilo na Marvanovú, aby z parlamentu odišla. Tá to v sobotu odmietla a rezignovala len z funkcie podpredsedníčky snemovne. Krátko potom oznámil Vladimír Špidla rýchlu rekonštrukciu vlády. Aké sú možnosti ďalšieho vývoja?
Špidla má oveľa ťažšiu pozíciu než po voľbách. Počas víkendu sa zdalo, že vznikne menšinový kabinet sociálnych demokratov a ľudovcov, ktorý by prízvukovalo deväť poslancov US-DEU. Ďalším variantom je, že by predsa len nejaké ministerské kreslo poslušným unionistom zostalo. To by však nestačilo. Preto bude vláda v budúcnosti nútená hľadať podporu v celej snemovni - v pravicovej ODS i u komunistov. Tí najprv Špidlu položili, keď hlasovali proti daňovým opatreniam, aby potom otvorili priestor na prípadný vznik jednofarebného, oveľa ľavicovejšieho kabinetu ČSSD.
Ako dlho bude pretvorená česká vláda poskakovať medzi priazňou KSČM a ODS, bude závisieť v prvom rade od toho, ako rýchlo sa dokáže pravica dostať z niekoľkoročnej postransformačnej krízy a využije pritom situáciu na predčasné voľby. Na to však teraz nemá silu. Ako iná a, bohužiaľ, pravdepodobnejšia možnosť sa javí zbližovanie socialistov a ortodoxných komunistov. A to je to, čo Česko trinásť rokov od pádu komunizmu potrebuje najmenej.
Autor: MARTIN ČAREK, Praha pre SME
