Viacerí významní predstavitelia NATO a Európskej únie totiž už viackrát dali najavo, že jeho účasť vo vláde zablokuje náš vstup do euroatlantických štruktúr. Zopakovali to viackrát napriek tomu, že Mečiar tvrdí, že našu integráciu plne podporuje.
Popularitu Mečiarovi však okrem návratu bývalého riaditeľa SIS Ivana Lexu nezdvihli ďalšie zaujímavé kauzy. Dodnes podrobne nevysvetlil, odkiaľ zobral 41 miliónov na výstavbu svojho honosného sídla v Trenčianskych Tepliciach. Na povrch sa dostala aj ďalšia závažná kauza – osobitný účet. Mečiarova vláda z neho protizákonne prečerpala dvanásť miliárd. Všetky protizákonné prevody z ministerstva privatizácie na Fond národného majetku sa diali s Mečiarovým vedomím, pretože každý prevod schvaľovala vláda.
O posledných štyroch rokoch hnutia sa rozhodne nedá povedať, že boli úspešné. Najväčšiu ranu však Mečiarovi zasadil jeho niekdajší spolustraník Ivan Gašparovič po tom, ako ho Mečiar neumiestnil na kandidátku. Založil si novú stranu, ktorej preferencie sa zdvihli zhruba o toľko, o koľko Mečiarovi klesli.
Gašparovič tvrdí, že z HZDS neodišiel, ale bol vyhodený. Mečiar s tým súhlasí, ale tvrdí, že Gašparovič pripravoval rozklad strany. Podpredseda HZDS Rudolf Žiak dokonca naznačuje istú konšpiráciu: „Boli stretnutia, o ktorých neinformoval…“
Gašparovič po sneme povedal: „Niekto Mečiarovi naťukal do hlavy, že mu budem konkurovať v kandidatúre na prezidenta… Bál sa, že ho môžem poraziť.“ Okolnosti nasvedčujú tomu, že o tento post mal naozaj záujem.
