s SMK o post riaditeľa Slovenského pozemkového fondu, ktorý podľa koaličnej dohody prislúchal SMK.
Odborníci obviňujú SDĽ aj z odďaľovania prijatia nevyhnutných ekonomických ozdravných opatrení, ako boli zvýšenie dolnej hranice DPH, či zvyšovanie cien plynu, elektriny, vodného a stočného. Rovnako jej minister práce, sociálnych vecí a rodiny P. Magvaši nebol schopný pripraviť zmysluplnú reformu sociálneho systému.Preferenciám ľavičiarov nepomohol ani ich nadštandardný vzťah k Devín banke, vďaka ktorému sa táto inštitúcia síce držala dlho nad vodou, ale i napriek výraznej pomoci nakoniec klesla na dno a stiahla so sebou aj úspory tisícok občanov.
Vážnym úderom bol pre SDĽ odchod jej najpopulárnejšieho politika Roberta Fica na jeseň 1999, ktorý si založil vlastnú stranu Smer.
Po sérii vzájomných nedorozumení a konfliktov predseda strany Jozef Migaš a časť poslancov hlasovala v NR SR za odvolanie vlády Mikuláša Dzurindu. Jedným z dôvodov bolo odvolanie riaditeľa elektrární Košovana, ktorý bol nominantom SDĽ.
Postupne v strane vznikali stále zreteľnejšie dve krídla. Jedno podporovalo predsedu Migaša a druhé tvorili ľudia okolo Petra Weissa a Milana Ftáčnika. Vo vnútrostraníckom súboji sa presadili konzervatívni ľavičiari. Jozef Migaš priviedol stranu pod hranicu zvoliteľnosti. Jeho post zaujal v novembri 2001 Pavel Koncoš, ktorý mal s koaličnými partnermi najväčšie problémy.
Zvýšiť preferencie sa pokúsil aj návrhom na odvolanie ministerky financií Brigity Schmögnerovej. Reakciou bol jej odchod zo strany. Pridal sa aj Weiss a o niekoľko mesiacov aj minister školstva Ftáčnik. Táto skupina v krátkom čase vytvorila novú stranu SDA.
