j únie. Dokonca niektorí politici tvrdia, že ide o najdôležitejšie ponovembrové voľby – akoby rozchod s komunizmom, Českou republikou či mečiarizmom boli menej dôležité.
Ako by mala vyzerať slovenská vláda, aby sa jej podarilo uspieť už na novembrovom summite NATO v Prahe – vedia všetci. Či to bude pre vás aj dôvod takto voliť, je otázne a otázky sú úplne namieste. Prečo by napríklad pre voličov HZDS a SNS mala byť integrácia do NATO a EÚ cennejšia ako predstava V. Mečiara v čele vlády a A. Malíkovej v čele parlamentu? Prečo by predseda Smeru nemal trvať na preukazovaní pôvodu majetku, ak mu to prináša voličov a ak pôvod bohatstva mnohých znepokojuje ešte ‘mnohejších‘? Prečo by predseda SDKÚ nemal považovať niektorých politikov za zákerných manipulátorov a prízemných populistov, ak si to myslia mnohí jeho voliči? A prečo by predseda SMK nemal trvať na komárňanskej univerzite alebo maďarskom biskupovi, ak si to žiada 95 percent jeho voličov a tým pár slovenským to neprekáža? Od ich zručnosti prekonávať nimi samými vykopané priekopy bude závisieť, či sa po voľbách dohodnú. Keďže však všetkým ide o Slovensko, v jeho záujme to vari dokážu.
O podobe vlády a podobe spravovania krajiny rozhodne počet poslaneckých mandátov, či, ako hovorí R. Fico – žetónov. Niekoľko hodín po voľbách sa začnú dohodovať (alebo dohadovať) politici, ako zostaviť vládu (navyše, aby bola ovca celá a vlci nasýtení). Hoci sa niekoľko týždňov pred voľbami niektorým politikom a novinárom zdá, že všetko je jasné a do parlamentu sa dostane sedem strán, prekvapenia nie sú vylúčené (jedno z potenciálnych sa nazýva KSS, to druhé SNS). Paradoxne, ich úspech by možno tesnejšie stmelil doteraz predpokladaných členov vládneho kabinetu – ak ledva-ledva nazbierajú parlamentnú väčšinu, potrebnú na vládnutie, budú na seba odkázaní oveľa viac ako teraz, keď si ešte môžu dovoliť luxus vyberať.
O tom, koľko bude mať ktorá strana žetónov, rozhodnú voliči. Od nich bude závisieť, kto si bude môcť dovoliť „diktovať“ a kto bude „čakať v kúte“. A keďže už vieme, že najsilnejšiu pozíciu má ten, bez koho sa vláda zostaviť nedá (inak povedané, koho koaličný potenciál je najväčší), najviac mandátov ešte nemusí znamenať aj najviac (kto by už aj zabudol, ako po posledných voľbách z tohto poznania profitovali SDĽ a SOP?).
Rozhodnutie voličov do veľkej miery závisí od sympatií k politickým lídrom a od doterajších skúseností s nimi – neraz však aj od informácií. Vo volebnej prílohe SME sa vám preto pokúšame ponúknuť čo najviac faktov o stranách, ktoré disponujú najväčšou šancou vo voľbách uspieť (niektoré zasa najväčšími sympatiami našich čitateľov). Exkluzívnou ponukou je náš test voliča – odpoveďami na niekoľko základných otázok si môžete overiť, či vaše rozhodnutie pre konkrétnu politickú stranu sa zhoduje aj s tým, čo tá „vaša“ strana vo svojom programe ponúka (zistenie, akým ste vlastne voličom, môže byť skutočne zaujímavé). Uniknúť by vám nemusela ani anketa s jedenástimi politikmi – konfrontácia ich odpovedí na osemnásť otázok môže byť tiež cenným vodítkom (alebo radšej radou) pri vašom konečnom rozhodnutí. A pre tých najmenej rozhodnutých ponúkame aj radu nerozhodnutým – niektoré veci sú lepšie viditeľné z diaľky (s odstupom?), alebo keď sú zveličené. Pomôckou či príjemným čítaním môže byť aj to, prečo (ne)pôjdu voliť viaceré osobnosti a čo od týchto volieb očakávajú.
V týchto voľbách ide skutočne o veľa – politikom dokonca aj o to, aby nám všetkým bolo lepšie.
Aj preto pre niekoho ide o všetko.
Čítajte špeciálnu piatkovú prílohu denníka SME
