Kým americký prezident rečnil na Valnom zhromaždení OSN, irackí študenti skandovali v Bagdade: „Bush, dobre počúvaj, my milujeme Saddáma Husajna!“ FOTO - REUTERS
Na Valnom zhromaždení OSN sa proti sebe postavili dva rôzne pohľady na fungovanie sveta. Na jednej strane americký prezident George Bush a na druhej OSN na čele s generálnym tajomníkom Kofi Annanom. Obaja sa zhodnú, že režim irackého prezidenta Saddáma Husajna je nebezpečenstvom, rozchádzajú sa však vspôsobe, ako s ním rokovať.
Bush včera všetkých upozornil: Ak Irak naďalej nebude rešpektovať požiadavky OSN, aby sa vzdal zbraní hromadného ničenia, potom je akcia neodvrátiteľná. A nemusí to byť len akcia s mandátom OSN. Bush totiž neadresoval svoje ultimáta len Saddámovi, hovoril aj smerom k OSN: Ak organizácia nedokáže urobiť poriadok s tyranom, ktorý ohrozuje milióny ľudí, potom stráca zmysel.
Annan tesne pred Bushom naopak hovoril, že inváziu do Iraku môže legitimizovať len OSN a vyzval Bagdad, aby prijal zbrojných inšpektorov. Namiesto hrozby akciou, požiadal všetkých, ktorí majú na Irak vplyv, aby ho prinútili plniť rezolúcie OSN, a teda, aby inšpektori mohli zistiť, či nevyrába, nevyvíja, alebo neskladuje zbrane hromadného ničenia.
Na prvý pohľad sa obaja zhodli, že do Iraku by sa na základe rezolúcie OSN mali vrátiť zbrojní inšpektori. Kým Annan v tom vidí riešenie, Bush len poslednú šancu pre Irak. „Bezpečnostná rada prijme rezolúciu a buď budú požiadavky na mier a bezpečnosť splnené, alebo bude neodvrátiteľná akcia,“ povedal Bush a veľmi podrobne vymenoval všetky rezolúcie, ktoré svetové spoločenstvo v prípade Iraku za posledných desať rokov prijalo. Všetky skončili neúspešne: Saddám ich ignoroval.
Podľa pozorovateľov v OSN je veľmi pravdepodobné, že po zložitých rokovaniach Bezpečnostná rada novú rezolúciu prijme. A podľa agentúry Reuters sa tiež zhodli, že zďaleka nebude len o inšpektoroch. Washington však jej účinnosti na základe minulých skúseností veľmi neverí.
Hlavný spor je preto v tom, či má Amerika právo konať samostatne, alebo nie. Podľa Annana to medzinárodné právo nedovoľuje: vojenská akcia musí mať mandát Bezpečnostnej rady OSN.
Sám však vo svojom prejave naznačil, že to tak nemusí byť vždy. V odkaze na minuloročný 11. september povedal, že Amerika mala právo odpovedať na útok, nemôže však konať sama, ak nejde o priamu obranu.
Prezident Bush však prípadný zásah v Iraku nepovažuje za novú akciu. Podľa neho je to len pokračovanie vojny proti terorizmu. Tú totiž nevníma len ako boj proti Usámovi bin Ládinovi a jeho teroristickej sieti al-Káida, ale aj ako zásah proti „tyranom“, ktorí ohrozujú svet zbraňami hromadného ničenia.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
Z ČOHO BUSH VINÍ IRAK
* neumožňuje kontrolu svojich zbraní medzinárodným inšpektorom,
* skrýva infraštruktúru potrebnú na vybudovanie jadrovej zbrane,
ak získa štiepny materiál, môže ju získať do roka,
* veľmi pravdepodobne má biologické a chemické zbrane,
* má rakety typu Scud s doletom viac ako 150 km,
ktoré má povolené od OSN,
* podporuje terorizmus,
* porušuje ľudské práva,
* kšeftuje s ropou a obchádza tak program ropa za potraviny.
(kos, reuters)
