V islamskom svete je bin Ládin pre mnohých hrdina a Amerika nepriateľom číslo jeden. Charlotte Beersová sa snaží zmeniť imidž Ameriky. FOTO - REUTERS
Amerika to teraz nemá vo svete ľahké. Zvlášť vo svete islamskom. Keď sa po útoku teroristov na New York a Washington začala poľovačka na Usámu bin Ládina, jeho teroristickú sieť al-Káida a na vtedajšie vládnuce hnutie Taliban v Afganistane, nadobudli moslimovia vo svete dojem, že Amerika útočí na ich náboženstvo.
Darmo prezident George Bush vysvetľoval, že tomu tak nie je. Vznikol stereotyp a Amerika má dnes v islamskom svete imidž nepriateľa islamu. Situáciu ešte komplikuje pravdepodobný útok na Irak.
Neprijateľný obraz sa pokúša zmeniť Charlotte Beersová. Žena, ktorú americká vláda prebrala od najskúsenejšej americkej reklamnej agentúry J. Walter Thompson. Charlotte ponuku prijala a už niekoľko týždňov je na čele špeciálnej sekcie amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorému sa vraví verejná diplomacia.
Odcudzenie Ameriky
Charlotte sa musí vyrovnať s nelojálnosťou, dokonca s odcudzením Ameriky v islamskom svete. Ide o rozsiahlu oblasť Blízkeho a Stredného východu, veľkej časti Afriky a dlhý pás až po Filipíny a Indonéziu. Zároveň musí brať do úvahy aj komunitu šiestich miliónov moslimov v samotnej Amerike.
Na začiatok dostala od Kongresu 520 miliónov dolárov. Má úrad, má peniaze a má ponúknuť jednej miliarde moslimov sveta nový imidž Ameriky. Charlotte si verí. Vychádza na prvý pohľad z jednoduchej premisy: „Ak arabský, ale presnejšie islamský svet prijíma určité postoje, no najmä výrobky, ale aj kultúrne posolstvo Ameriky, je to dobrý znak. Máme na čom stavať.“
Model z minulosti
Musí sa inšpirovať minulosťou. Už v roku 1916 prezident Woodrow Wilson mal pocit, že ak sa nedokáže Amerika predviesť svetu v perfektnom obale, môže mať ťažkosti v presadzovaní demokratickej politiky.
S myšlienkou na predaj Ameriky svetu prišiel po prvý raz v roku 1917 novinár George Creel. Práve tento muž dokázal prehovoriť Wilsona, že musí vytvoriť Výbor pre verejné informácie. S jeho pomocou sa podarilo v čase prvej svetovej vojny presvedčiť americkú verejnú mienku o potrebe vstúpiť do vojny.
Imidž Ameriky zohral úlohu aj po skončení druhej svetovej vojny. Washington dokázal vymyslieť formulku na ubránenie demokracie aspoň v západnej časti Európy: kľúčom sa stal Marshallov plán. Európa sa najskôr bránila - plán považovala len za snahu Ameriky presadzovať svoj vplyv. Vtedy nastúpila už spomínaná reklamná agentúra J. Walter Thompson a dokázala Európanom Marshallov plán predať a pretlačila aj práve založené NATO.
Reklama dobrého produktu
Charlotte Beersová to má tentoraz ale ťažšie. Mala by so svojím tímom a projektom ukázať islamskému svetu demokratickú tvár Ameriky. Mala by ukázať, že Amerika nie je nepriateľom islamu, ale musí sa porátať s extrémistami, ktorí islam zneužili a využívajú ho vo svojej pomýlenej verzii svätej vojny, džihádu.
Amerika už začala vyrábať videokazety, na ktorých sa predstavujú americkí moslimovia, ktorí dosiahli práve v Spojených štátoch osobné úspechy. Sú medzi nimi učitelia, umelci, športovci, ale aj požiarnici arabského pôvodu. Čoskoro má začať dvadsaťštyrihodinové vysielanie aj nová televízna stanica, ktorá bude do islamského sveta vysielať „proamericky“ ladený program v arabčine.
Charlotte Beersová sleduje jediný zámer: chce, aby moslimovia celého sveta začali vnímať Ameriku nie ako nepriateľa ich náboženstva, ale ako krajinu otvorenú, demokratickú. Krajinu, ktorá chce byť s islamským svetom zadobre.
„Celý problém spočíva v jednej veci. Akákoľvek reklama je dobrá iba vtedy, ak je kvalitný aj produkt, ktorý ponúkate na predaj,“ hovorí Charlotte.
