Okrem obáv arabského sveta, že po irackej operácii ostanú Američania trvalo prítomní v ďalšom štáte ich regiónu, musí Washington nájsť liek aj na ďalšie problémy. Turecko má strach, že americká operácia automaticky prinesie väčšiu moc Kurdom - etniku, ktoré obýva sever Iraku i časť tureckého územia.
Ankara pozná cenu za svoje spojenectvo a zrejme predloží vysoký účet za všetko, o čo by v prípadnej irackej kríze mohlo prísť. A Amerika musí byť opatrná, lebo bez tureckých základní je operácia v Iraku nepredstaviteľná.
Podmienky si určujú aj irackí Kurdi. Skôr než po boku amerických vojsk a ostatnej irackej opozície potiahnu do boja proti Saddámovi Husajnovi by chceli vedieť, aký podiel na moci v Iraku budú mať.
Kurdi
Kurdi v Turecku boli desaťročia obeťou represií. V Iraku prakticky nezávisle od Bagdadu kontrolujú sever - asi tretinu územia - ktoré bolo vyhlásené za bezletovú zónu po vojne v Perzskom zálive. Ich postavenie nie je najlepšie ani v Iráne, či v Sýrii. Americká operácia je pre nich šancou, že aspoň v jednom štáte v regióne sa ich postavenie uspokojivo vyrieši. Žiadajú však garancie vopred.
Po rokovaniach zástupcov dvoch severoirackých frakcií Demokratickej strany Kurdistanu (KDP) a Vlasteneckého zväzu Kurdistanu (PUK) sa rozšírili správy o federácii, čo pobúrilo Ankaru. Aj minimálna politická úloha pre Kurdov v Iraku totiž môže podnietiť novú nespokojnosť tureckých Kurdov, ktorým Ankara stále odopiera ich práva.
Kurdi a Ankara proti sebe zohrali krátku mediálnu vojnu, na správy o kurdskom štáte (aj keď len vo federácii) odpovedala Ankara obvineniami, že Kurdi udržiavajú vzťahy s Iránom a Sýriou, a teda konajú v protiklade s americkými záujmami.
Základne v Turecku sú pre operáciu v Iraku kľúčové a Kurdi vedia, že sotva môžu Washingtonu ponúknuť viac. Stotisíc mužov, ktorých sú ochotní do boja proti Saddámovmu režimu poslať, pre ich slabú výzbroj ani zďaleka nedosahuje význam afganskej Severnej aliancie. Pravda, Američania by ich nechceli vidieť na strane odporcov. Napokon sa diplomatom podarilo obe strany upokojiť.
Turecko
Výhrady Ankary sú o to silnejšie, že vo vojne v Perzskom zálive utieklo na turecké územie asi milión Kurdov. Ankara žiada, aby bola vytvorená nárazníková zóna na časti irackého územia a ponúkla sa, že na nej vybuduje utečenecké tábory. Tie by mali zastaviť utekajúcich Kurdov ešte pred jej hranicami.
Okrem toho bude zrejme hľadať formu odškodnenia za straty, ktoré jej turistický ruch utrpí vinou operácie v Iraku. A tiež garancie, že splátky pôžičky MMF na povzbudenie hospodárstva budú ďalej prichádzať. A k tomu všetkému sa čoraz tvrdšie dožaduje prijatia do EÚ, v čom jej bráni predovšetkým situácia kurdskej menšiny.
Časť problému sa dá vyriešiť ropou. Irackí Kurdi aj Ankara totiž dnes profitujú z čierneho obchodu s irackou ropou, na ktorú je uvalené embargo. Ropa sa pašuje cez kurdské územie do Turecka. Kurdi budú žiadať podiel na ropných ziskoch a Turecko výhodné ropné kontrakty. Tie však nemôžu byť také lukratívne, aby utíšili všetky rozpory.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
