Arafat na parlamentnom zasadaní, kde sa poslanci prvýkrát vzopreli jeho vôli. FOTO - TASR/AP
podal demisiu. Mnohí z nich sa však vyjadrili, že Jásir Arafat zostáva stále ich „otcom a symbolom“.
Stredajšie dianie v palestínskom parlamente ukázalo, že Arafat stráca svoje manévrovacie schopnosti. Už niekoľkokrát visela jeho politická budúcnosť na tenkom vlásku, ale vždy vedel usmerniť ľudí a udalosti tak, aby v konečnom dôsledku získal. V stredu však jeho taktika zlyhala. Aj keď sa objavili názory, že posledné udalosti v palestínskom tábore sú len veľkou hrou ostrieľaného manipulátora a že sám nariadil ministrom, aby rezignovali.
Erózia Arafatovej moci sa začala viditeľne prejavovať po operácii izraelskej armády Obranný štít. Už vtedy mladší palestínski predstavitelia tvrdili, že treba vymeniť staré skorumpované vedenie. V júni Arafatovi odčerpal sily prejav amerického prezidenta Georgea Busha, ktorý otvorene hovoril o potrebe výmeny palestínskeho vedenia. Arafat znervóznel a svoje oslabené postavenie sa snažil posilniť odstránením svojich kritikov a plamennými prejavmi o potrebe reformy. Reforma sa však stala len predmetom jeho rétorických cvičení a jej meškanie zbraňou jeho kritikov.
Šéf izraelskej vojenskej rozviedky Aharon Zeevi si myslí, že „toto zemetrasenie v palestínskej samospráve povedie k odstráneniu Jásira Arafata z politického života“. Jedným dychom však dodáva, že si netrúfa povedať, kedy to bude, lebo je to pomalý a hlboký proces. Napokon, ak by sa prezidentské voľby konali skutočne 20. januára 2003, je veľká šanca, že Arafat bude potvrdený vo funkcii. Napriek všetkému stále zostáva najpopulárnejším palestínskym politikom.
Palestínska verejnosť je čoraz viac nespokojná so svojou životnou situáciou a neobviňuje z nej už len Izrael, ale aj svoje vedenie. Ak teraz poslanci ukážu, že odmietajú podporiť vedenie zodpovedné za utrpenie svojich voličov, môžu sa ich šance na znovuzvolenie zvýšiť, čím sa dá vysvetliť stredajšia vzbura poslancov.
Najvýznamnejšou skupinou rebelantov sú poslanci z Gazy, ktorí nový kabinet odmietli, lebo Gaza v ňom nemá dostatočné zastúpenie. Silných odporcov má Arafat aj medzi podporovateľmi Marvana Barghútího.
Zemetrasenie v palestínskej samospráve je teda spôsobené spletencom osobných a skupinových záujmov. Otvorený nesúhlas s politikou Jásira Arafata by mohol byť pozitívnym signálom, ak by ho jeho oponenti nekritizovali za ministrov, ktorí sú medzinárodným spoločenstvom označovaní za umiernených. Najväčšiu kritiku si odniesol minister vnútra Abdil Jahjá, známy svojimi výzvami na zastavenie násilia. Poslancov veľmi pobúril jeho výrok, že aj hádzanie kameňov je terorizmus. Jahju podľa nich do funkcie pretlačili USA a Izrael.
Navyše, poslanci síce Arafata kritizujú, ale nevolajú po jeho odchode do politického dôchodku. To, čo sa mohlo stať skutočným míľnikom palestínskej histórie, teda označenie Jásira Arafata za jednu z hlavných príčin súčasnej palestínskej mizérie, sa zase nekonalo.
PRE SME - JANA MIKUŠOVÁ, Haifa
