BRUSEL 12. septembra (SITA) - Slovensko dostane všetko, čo mu je určené, či už zo štrukturálneho, sociálneho, kohézneho alebo poľnohospodárskeho fondu a nestratí tak ani euro. Uviedol dnes v Bruseli komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen uisťujúc, že
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Slovensko sa po vstupe do EÚ neocitne v horšej finančnej situácii ako pred vstupom. "Nepochybujem o tom, že si všetky členské krajiny si uvedomujú, že by z politického hľadiska bolo úplne neakceptovateľné, aby sa budúci členovia dostali po vstupe do horšej finančnej situácie ako pred vstupom. Preto každý súhlasí, že musíme nájsť mechanizmus, ktorý zaistí, aby aj v prvom roku po vstupe bola finančná situácia lepšia ako pred ním," povedal Verheugen, podľa ktorého je to iba technický problém a všetky peniaze, ktoré sú pre Slovensko určené do krajiny aj prídu. Podľa jeho slov financie na Slovensko prídu s istým oneskorením, pretože sú viazané na realizáciu projektov, ktoré treba pripraviť. "Znamená to, že všetky peniaze, ktoré má Slovensko dostať, aj prídu, ale v prvom roku bude mať s platbami problém, preto budeme mať kompenzácie, ktoré zaistia, že SR bude v lepšej situácii ako predtým," povedal. Otázka platieb závisí aj od schopnosti Slovenska predkladať projekty a tento stav je zatiaľ pre Brusel neznámou. "Nevieme, koľko projektov môže byť pripravených na prvý rok, a je to technická vec. Som však proti emóciám usilujúcim sa z toho robiť politickú otázku. Slovensko dostane všetko, každé euro a cent, ktoré mu sľúbime," zdôraznil. Podľa predbežných výpočtov EK by Slovensko malo ihneď po svojom vstupe do únie platiť do spoločného rozpočtu menej ako z neho dostávať. Stane sa tak takzvaným čistým príjemcom, hoci v prvom roku po rozšírení dostane asi o milión eur menej ako posledný rok pred vstupom. Ten by však malo dostať späť v podobe navrhovaných kompenzačných platieb. V podobnej situácii ako Slovensko, ktoré má byť čistým príjemcom od prvého roka po vstupe bude aj Poľsko a pobaltské štáty. Spoločne by malo desať nových členských krajín v rokoch 2004 až 2006 získať 24,3 miliardy a do rozpočtu prispieť 15,5 miliardami eur. Prvé tri roky rozšírenia o desať štátov tak budú úniu stáť 8,8 miliardy eur. Členské štáty únie však zatiaľ nesúhlasili ani so systémom kompenzácie a mnohým z nich pripadá normálne, že niektoré krajiny sa po vstupe do únie na istý čas stanú čistými platiteľmi, hoci ich HDP na obyvateľa je na nižšej úrovni ako 75 percentu HDP EÚ. Navyše, aby Slovensko naozaj dostalo všetko, čo mu Európska komisia pridelila, musí byť pripravené čerpať prostriedky zo štrukturálnych fondov a naučiť sa predkladať iba kvalitné projekty, na ktoré sa poskytnutie peňazí viaže. Podľa výpočtov EK má byť Slovensko v roku 2005 už úplne ziskové. V druhom roku po vstupe by mala totiž jeho bilancia predstavovať až 225 miliónov eur, čo je o 121 miliónov viac ako pred vstupom a v roku 2006 až 350 miliónov, čo je dokonca o 246 miliónov viac ako pred vstupom. V roku 2004 by podstatnú časť prostriedkov, ktoré Slovensko dostane z rozpočtu EÚ mali tvoriť štrukturálne akcie - 194 miliónov eur, dobiehajúca predvstupová pomoc 112 miliónov a poľnohospodárstvo 62 miliónov eur. V roku 2005 nabehnú aj priame platby a tak na poľnohospodárstvo by mala SR dostať až 169 miliónov, na štrukturálne akcie 198 miliónov a v rámci dobiehajúcej predvstupovej pomoci 92 miliónov. V roku 2005 by v rámci štrukturálnych fondov malo Slovensko získať až 318 miliónov, v rámci poľnohospodárskej podpory 212 miliónov a v rámci dobiehajúcej predvstupovej pomoci 54 miliónov eur.