Na burzu sa makléri vracali 17. septembra. Čakali ich obavy a kontroly. FOTO – TASR/AP
Dolný Manhattan, ktorý je centrom biznisu, bol zničený, dôkazom bola aj typická socha podnikateľa.
Ten deň sa začal dvomi minútami ticha. Po nich už plynuli sekundy, z ktorých každá priniesla ďalšie a ďalšie straty pre akcionárov, investorov, burzy. Bol 17. september, prvý deň, keď sa makléri vrátili na Wall Street po historicky druhej najdlhšej prestávke.
Cesta nadol
Celý svet bol v očakávaní čierneho burzového pondelka. Niekoľko dní pred otvorením obchodovania bol internet zaplavený výzvami „Kupujte akcie“ a veľké spoločnosti boli pripravené skupovať vlastné cenné papiere, len aby zmiernili očakávané mínusy. Je otázne, či to nakoniec pomohlo, ale isté je, že Dow Jones za prvé dve hodiny stratil úctyhodných päť percent, dolár sa ocitol na polročnom minime a spolu s Wall Street boli na ceste do priepasti všetky dôležité burzy sveta.
Prvý deň bol predzvesťou dlhotrvajúcej medvedej nálady, ktorá pokračovala napriek úpornému úsiliu vlád a centrálnych bánk verbálne aj ekonomickými nástrojmi presviedčať investorov, že nie je až tak zle. Lenže kto by už kupoval akcie leteckých firiem, zábavných podnikov, hotelov, poisťovní, keď ľudia prestali cestovať a zabávať sa a firmy chceli nahradiť škody. Heslom dňa bolo „predávať“ a ak sa niečo kupovalo, tak to boli zbrojárske firmy, ropa, zlato a telekomunikácie.
Burzové prepady sa opäť priblížili k rekordným hodnotám, keď Bush vyhlásil a neskôr aj uskutočnil vojnu proti terorizmu. Hoci to bol očakávaný krok, burzové domy v New Yorku, Tokiu, Londýne aj Hongkongu hlásili aj desaťpercentné straty, index nemeckej burzy sa v priebehu niekoľkých hodín dostal do viac ako dvadsaťpercentného mínusu.
Trojitá vojna
Spôsob a tempo bujnenia krízy sa ukázali veľmi rýchlo. Zastavené lety a strach znamenali najprv obrovské straty leteckých spoločností. Vzápätí po nich ohlasovali prepúšťanie výrobcovia lietadiel, dodávatelia leteckých benzínov, cestovné kancelárie a automobilky. V čase krízy sa nelieta, necestuje a najmä nenakupuje. Keďže spotrebitelia sú najdôležitejším motorom americkej ekonomiky, bolo jasné, že vláda musí vyhlásiť vojnu nielen proti terorizmu, ale aj proti kríze. Americký prezident presadil v kongrese desiatky miliárd dolárov, ktoré mali pomôcť leteckých firmám, pozostalým obetí a tisíckam prepustených zamestnancov. Všetko sa malo podriadiť jedinému cieľu: zastaviť recesiu.
Ešte jednu vojnu museli Američania vybojovať. Mala to byť tichá, účtovná vojna na bankových účtoch, ktoré patrili teroristickým skupinám a ich sponzorom. Bezprostredne po útokoch zmrazili 112 miliónov podozrivých dolárov, ale v ďalších mesiacoch sa táto suma zvýšila len nepatrne, a to napriek tomu, že na stranu USA sa v tomto boji postavilo 140 krajín. Po správach o prevoze niekoľkých zásielok zlata Talibanu z Pakistanu do arabského sveta v predchádzajúcich týždňoch vyslovili odborníci OSN obavu, že finančné zázemie al-Káidy zostalo v podstate nedotknuté a bin Ládin má dosť peňazí na nový útok.
Vybehnutie z krízy
Keď George Bush nastupoval do úradu, sľuboval vyrovnaný rozpočet a tvrdil, že jeho plány by mohla zhatiť len vojna, katastrofa alebo recesia. Vtedy nikto nemohol tušiť, že sa vyskytne vzácna kombinácia všetkých troch prekážok.
Teroristi boli zodpovední za dve z nich, ale americkú recesiu nenaštartovali oni. Tá sa začala v marci minulého roku a septembrové útoky ju len prehĺbili. Dnes je takmer jasné, že Amerika je z najhoršieho vonku. Keď v apríli zverejnili prvý odhad rastu americkej ekonomiky, ekonómovia začali hovoriť o „vybehnutí z krízy“. Kľúčom úspechu sa stali spotrebitelia, ktorí prekonali odhady pesimistov o prepade ich nákupnej nálady. Wall Street a jej index sa na istý čas vrátili a dokonca vysoko prekonali hodnoty spred 11. septembra.
To, že je dnes burza zase tam, kde bola krátko po útokoch, už Američania nemôžu pripisovať teroristom z al-Káidy. Energetický gigant Enron spustil sériu škandálov, ktoré ukázali, že Američania klamú sami seba. Firmy, ktoré s požehnaním audítorských spoločností skresľovali svoje hospodárenie, sa začali rýchlo množiť a rovnakým tempom sa z burzy vytrácala dôvera. Rok po zničení World Trade Center musí Amerika vo finančnom svete zápasiť hlavne proti vlastným nebezpečenstvám. Zákony, ktoré majú odradiť od podvádzania, sú oveľa dôležitejšie a účinnejšie ako opatrenia proti peniazom Talibanu.
Hrozba teroristických útokov je dnes len jedným z dôvodov nervozity maklérov a analytikov. Medzinárodný menový fond nedávno vymenoval nové riziká celosvetového ekonomického rastu: oslabenie akciových trhov, napätie na Blízkom východe, nepresvedčivé ekonomické ukazovatele väčšiny dôležitých štátov a vysoký rozpočtový a obchodný deficit Spojených štátov.
JURAJ JAVORSKÝ
