Manhattan so satelitu: na mieste dvojičiek už zostal len dym. FOTO – REUTERS
FOTO – TASR/AP, REUTERS
Dvojičky padajú, tí čo môžu utekajú. Viac ako 1100 ľudí ale zostalo v pasci. Niektorí z okien WTC radšej vyskočili.
Tento muž sa zachránil. FOTO – REUTERS
Keď unesené lietadlá vrazili do veže WTC, viac než 1100 ľudí na vyšších poschodiach nad miestom zásahu sa ocitlo v pasci. Hore alebo dole? Otázka, ktorá rozhodovala o ich životoch. Správnu odpoveď našlo ani nie 20 z nich.
Týždenník Newsweek priniesol výpovede šťastlivcov, ktorí prežili. Neboli to žiadni supermani ani hrdinovia. Zhodou okolností sa však odhodlali na rozdiel od ostatných vybrať sa na ceste za životom nadol, a nie nahor. Natrafili na schodisko A, ktoré ich doviedlo medzi záchranárov.
Stanley Praimnath zažil deň, aký sa nedá vymyslieť. Osud dal bankárovi na výber ešte pred tým, ako sa zo svojej kancelárie pozrel priamo na nos Boeingu, ktorý mieril na jeho kanceláriu. Túto šancu však premárnil, hoci bol už po prvom útoku na susednú vežu na odchode z budovy WTC. Vtom sa ozval oznam, že budova je bezpečná.
Kolegovia ho presviedčali, aby zostal. Praimnath sa pozrel na svoju asistentku a potlačil ju smerom k výťahu. „Oddýchnite si, choďte domov.“ Všetci sa naňho udivene pozerali – čo je to za biznis rozhodnutie, poslať ju domov? Logika newyorských finančníkov. „Otvorili sa dvere výťahu. Mal som strach a chlapi začali vtipkovať. „Stan, hádam sa nebojíš?“ Premohol sa a vrátil sa k svojmu pracovnému stolu.
Lietadlo videl perfektne, rútilo sa priamo naňho. Okná mal na juh. Položil telefónne slúchadlo a skočil na zem. Kanceláriu mal na 81. poschodí, trup lietadla sa v mrakodrape stratil len o tri nižšie. Obrovský náraz prežil. Všade boli trosky. Do nosa mu udrel zápach paliva unikajúceho z deravých nádrží. Pokúšal sa vyhrabať z trosiek, kričal.
Potom zazrel záblesk baterky. O chvíľu počul, ako sa k nemu niekto snaží dostať, ale bola medzi nimi stále akási priečka. „Veríte v Ježiša Krista?“ spýtal sa svojho záchrancu. Nebola to otázka, ktorú bankár Brian Clark v takejto chvíli očakával, ale odpovedal, že áno. Len chvíľu predtým naňho jeho priatelia kričali, aby nešiel smerom dolu. On sa však vydal za krikom, ktorý ho napokon priviedol na šťastné schodisko A. Niekto by povedal – božské rozhodnutie.
Praimnath ho poprosil, aby sa spoločne pomodlili. Dnes si to vybavuje ako chvíľu dôstojnej modlitby. Clarke to vnímal inak. „Dostaňme sa, do pekla, už odtiaľto,“ povedal si v duchu.
Praimnath sa s pomocou svojho záchrancu skokom preškriabal cez zrútenú priečku. Odtiaľ viedla cesta na jediné schodisko v celej budove, po ktorom sa dalo zísť až dolu. Keď zbehli dolu na ulicu, vyzeralo to ako zázrak. „Zachránil si mi život,“ povedal pateticky Praimnath. „Možno áno, ale možno si život zachránil ty mne,“ odvetil prorocky Clark. Šťastné schodisko A – cestu k nemu našiel málokto.
(mch)
