.
„Nikdy sa nepredvádza efektnými smečmi lopty do koša, rýchlosť jeho pohybu nie je ukážková. Strieľa trojky, len keď musí, v obrane je skôr priemerný. Že by to bol profil rozohrávača moderného basketbalu? Určite nie. Ale je to charakteristika Dejana Bodirogu, jednoznačne najlepšieho basketbalistu v Európe,“ napísal prestížny francúzsky športový magazín L‘Equipe. Od budúcej sezóny hráč Barcelony je vydarenou kombináciou líderskej a charizmatickej osobnosti s famóznymi basketbalovými schopnosťami.
Neovláda zázračné recepty
Športovú dráhu 29-ročného, 204 cm vysokého Dejana sprevádza permanentný úspech. Ale jeho kariéra je typickým príbehom tvrdej roboty, stopercentnej koncentrácie na jediný cieľ a neustálych obetí. V prvom rade však lásky k svojmu športu.
Keď sa Bodirogu novinári v jednom z interview pýtali, čo by poradil začínajúcim hráčom, odpovedal: „Neexistuje univerzálny recept na úspech. Ale určite by som im poradil, že keď chcú niečo v basketbale dosiahnuť, musia ho milovať. To je základná podmienka. Na počiatku kariéry musí byť zápas absolútnou prioritou.“
Dejan sa narodil v dedinke Klek v juhoslovanskej autonómnej oblasti Vojvodina, kam sa jeho rodičia presťahovali z Hercegoviny. Z miest, kde prichádzajú na svet mimoriadne vysokí ľudia. V génoch má zakódovanú aj inú vlastnosť, ktorá je kľúčom k úspechu - nezlomnú vôľu.
Najmladší legionár v talianskej lige
Bodirogova kariéra sa začala v chorvátskych kluboch. Ako dorastenec hral za Zrenjanin, medzi mužmi debutoval v roku 1990 v drese Zadaru pod vedením legendárneho Krešimira Čosiča. O rok, po vypuknutí vojny, vzhľadom na svoju srbskú národnosť opustil Chorvátsko a prestúpil do Stefanelu Terst. Tam sa ho ujala ďalšia trénerská osobnosť - Bogdan Tanjevič, ktorý okamžite spoznal, že má v rukách nevybrúsený diamant. Devätnásťročný talent a najmladší legionár v talianskej lige si čoskoro vydobyl miesto v základnej päťke. Ktosi mu vymyslel prezývku Biely Magic. Svojím basketbalovým prejavom, prehľadom na ihrisku, skvelými prihrávkami, schopnosťou dirigovať mužstvo a rozhodovať v zlomových okamihoch veľmi pripomínal hviezdu Los Angeles Lakers z osemdesiatych rokov Magica Johnsona.
Radšej do Milána ako Sacramenta
Chýr o talentovanom hráčovi dorazil aj do NBA, v roku 1995 ho draftovali Sacramento Kings. Ale Dejan sa rozhodol ostať na starom kontinente a najprestížnejšej basketbalovej súťaži na svete odoláva dodnes. Z Terstu prestúpil do Olympie Miláno a v roku 1996 s ňou získal taliansky majstrovský titul. O vychádzajúcu hviezdu prejavili záujem špičkové európske kluby, vyhral Real Madrid. Po dvoch sezónach v španielskej lige ho zlákal Panathinaikos Atény, s ktorým oslávil dvakrát prvenstvo v gréckej lige a víťazstvo v Eurolige 2000. Počas pôsobenia v Španielsku i Grécku Juhoslovana ocenili titulom najužitočnejšieho hráča (MVP).
Hráč bez výkyvov
Známy kouč Željko Obradovič, ktorý Bodirogu viedol v Panathinaikose, o svojom krajanovi povedal: „Jeho obrovskou prednosťou je, že už niekoľko sezón hrá bez väčších výkyvov. Práve pre vyrovnanosť výkonov je najlepším basketbalistom Európy.“ Slová uznávaného trénera potvrdzuje štatistika: v profesionálnej kariére nikdy neklesol pod ročný priemer 14,8 bodu na zápas, v posledných piatich sezónach má priemer 18,5 bodu pri 57-percentnej úspešnosti streľby z poľa, čo je pre hráča na jeho poste mimoriadny ukazovateľ.
Chce život bez bodyguardov
Na veľmi frekventovanú otázku novinárov, či nepomýšľa na predĺženie kariéry v zámorí, Dejan odpovedá najčastejšie: „Nad odchodom do NBA sa nezamýšľam. V Európe sa cítim dobre, kvalitný ‚basket‘ na starom kontinente uspokojuje moje ambície. Nepochybujem o tom, že by som sa v zámorí presadil. Dokázal som to už v Atlante vo finálovom zápase olympijského turnaja proti Dream Teamu USA.“ Mediálna sláva, obdiv miliónov fanúšikov, to sú slová, ktoré pre Bodirogu nič neznamenajú. Na naivnú otázku amerického žurnalistu, či hviezda jeho veľkosti má v súkromí bodyguarda, so smiechom odpovedal: „Nemám a hrozím sa myšlienky, že by som ho niekedy mal. Peniaze si zarábam čestne a neviem o ničom, za čo by som sa mal hanbiť. Viem, že je svet plný nebezpečenstva, ale nechcem sa cítiť ako vo väznici. Chcem život bez bodyguardov, alarmov a kamier.“
