O korupcii pri umiestňovaní starších ľudí do domovov a penziónov sa hovorilo už za socializmu a úplatkárstvo funguje dodnes. Nejde len o priame úplatky „správnym“ ľuďom, ktorí rozhodujú o pridelení voľných miest. Nie celkom transparentné sú aj rôzne „sponzorské“ platby pre zariadenie prostredníctvom rôznych nadácií. Za vyššie sponzorské sa dá napríklad posunúť v poradovníku.

Nadácia Socia, ktorá sa venuje podpore sociálnych zmien, si myslí, že problémom nie je ani tak nedostatok miest v domovoch dôchodcov, ale nedostatok terénnych služieb - agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti, opatrovateľských služieb, zariadení, kde by dôchodca mohol byť umiestnený len na istý čas, keď sa napríklad zotavuje po chorobe.

„Poradovníky majú takmer všetky zariadenia. Z nich sa však nedá posúdiť, koľko ľudí tam akútne potrebuje byť. Naše skúsenosti hovoria, že ak by sa ešte viac posilnili služby v teréne, kapacita pobytových zariadení by stačila. O pobyt v domove dôchodcov žiada mnoho takých ľudí, ktorí nemajú možnosť využiť služby opatrovateľky,“ hovorí riaditeľka nadácie Socia Helena Woleková.

Opatrovateľská služba je podľa nej pre obec oveľa lacnejšia ako prevádzkovanie domova dôchodcov. „Pobyt v menšom domove stojí 10- až 12-tisíc mesačne. Opatrovateľská služba stojí mesačne 1500 - 2000 korún. Staršiemu človeku poskytne služby, ktoré potrebuje, a dôchodca navyše zostáva vo svojom prostredí, čo má veľký vplyv na psychickú pohodu,“ hovorí Woleková.

Podľa Viery Tomanovej z ministerstva sociálnych vecí to nie je pravda. „Už dnes platí zákon, že občan má právo byť umiestnený v zariadení len vtedy, ak nemá možnosť využívať opatrovateľské služby v domácnosti. Ak je to ale ťažký stav, ktorý potrebuje 24-hodinovú starostlivosť, potrebuje minimálne tri opatrovateľky, priemerný plat jednej je 4000 korún. Spolu s odvodmi, nadčasmi, príplatkami za soboty a nedele je to mesačne 28 000 korún. Pobyt dôchodcu v zariadení stojí mesačne priemerne 9000 korún,“ hovorí. Viac na 7. strane