Na druhý osobitný účet ministerstva privatizácie chodili peniaze za nehnuteľnosti, ktoré za symbolickú cenu kupovali ľudia blízki ministerstvu. Účtovníctvo bolo vedené ručne v školských zošitoch formátu A 4. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
osť Salus. Jej konateľmi bol istý čas okrem Augustína Mariána Húsku aj Ivan Lexa.
Bývalí členovia vedenia ministerstva, na čele s exministrom Petrom Bisákom, o účte nechcú hovoriť. Bisák je v kauze osobitného účtu obvinený zo zneužívania právomocí verejného činiteľa a z podvodu.
Na druhý osobitný účet chodili peniaze za nehnuteľnosti, ktoré za symbolickú cenu kupovali ľudia blízki ministerstvu. Kópiu účtovníctva, ktoré bolo vedené ručne v školských zošitoch formátu A 4, má redakcia SME k dispozícii.
Odmeny päť miliónov
Z tohto účtu sa vyplácali napríklad odmeny pracovníkom ministerstva (viac ako päť miliónov korún), ktorí sa podieľali na rýchlej privatizácii a časť peňazí na Bisákov príkaz tieklo aj vtedajšiemu vládnemu denníku Slovenská Republika. Mečiarovský denník ako jediný z celoslovenských denníkov propagoval privatizáciu. Iba za inzerciu dostal z účtu vyše 360-tisíc korún, aj keď Bisák tvrdil, že na účte mohlo byť dohromady len okolo pol milióna.
Peniaze získané z divej privatizácie v tom čase nekontrolovateľne tiekli cez dva osobitné účty. Potvrdil to aj Najvyšší kontrolný úrad. Podľa polície z prvého osobitného účtu protizákonne pretieklo do Fondu národného majetku ovládaného HZDS vyše 12 miliárd korún. Rovnako NKÚ kritizoval aj druhý osobitný účet, založený o päť rokov neskôr ministrom Bisákom.
Bývalé vedenie popiera
Vedenie Bisákovho ministerstva vrátane samotného ministra, štátneho tajomníka a dnešného poslanca HZDS Stanislava Husára a ministrovej pravej ruky, šéfky právnej sekcie Ľudmily Zvolenskej dodnes popiera, že by doprivatizácia a vedenie účtovníctva boli neprehľadné.
Ešte koncom júla pre SME povedali, že ministerstvo privatizácie malo právo podľa odporúčania ministerstva financií zriadiť aj druhý osobitný účet a osobitnou vyhláškou zriadilo komisiu, ktorá o predaji majetku rozhodovala. Bisák však sám vydal 10. mája 1996 vyhlášku, v ktorej sa hovorí, že peniaze z predaja nehnuteľností nezistených vlastníkov musia ísť iba na jeden existujúci osobitný účet.
Zvolenská dokonca úplne poprela, že by účtovníctvo druhého účtu bolo vedené rukou: „Kristepane, to nie. To neprichádza do úvahy, to by bolo choré.“ Tvrdila, že nešlo o žiadny ďalší osobitný účet, ale len o podúčet ministerstva.
Fixek 77-tisíc
Riaditeľ odboru reštitúcie a správy majetku Ivan Fixek, ktorý bol na ministerstve už za Mečiara, tvrdí, že s účtom nemal nič spoločné a nič o ňom nevie.
Pritom mal, rovnako ako Bisák či Husár, podpisový vzor k účtu a teda možnosť hýbať s peniazmi. Fixek dostal len v roku 1997 z účtu odmenu viac ako 77-tisíc korún.
Zvolenská 95-tisíc
Zvolenská, ktorej sme sa chceli spýtať, aký právny základ malo ministerstvo na založenie druhého osobitného účtu, a prečo pri predajoch dochádzalo k porušovaniu zákona a vyhlášky ministerstva, povedala, že sa necíti dobre a položila telefón. V roku 1997 z účtu dostala odmenu 95-tisíc a v roku 1998 pätnásťtisíc korún.
Husár 116-tisíc
Husár zas tvrdí, že účty mali pod kontrolou Bisák so Zvolenskou. „Nikdy som nemal nič s osobitnými účtami. Na ministerstvo som prišiel neskôr,“ povedal, hoci aj on mal po založení účtu podpisový vzor. Husár dostal v roku 1998 z účtu odmenu 30-tisíc. V roku 1996 dostal odmeny aj z „pravého“ osobitného účtu 116-tisíc.
O predaji nehnuteľností a pozemkov mohol zo zákona rozhodovať sám minister. Komisiu mal len ako poradný orgán. Svoju právomoc často využil, veľakrát však chýbajú dátumy rozhodnutí. Predaje často neboli zverejnené v tlači, aj keď to prikazoval zákon, a uchádzať sa o pozemky (v tom čase výrazne lacnejšie ako dnes) nemohli obyčajní ľudia.
Autor: Daniel VraždaMONIKA ŽEMLOVÁ
