Vzťahy cirkví a štátu sú výsledkom stáročného vývoja. U nás sú poznačené najmä obdobím komunizmu. V roku 1948 bol prijatý zákon o financovaní cirkví, podľa ktorého štát hradil všetky výdavky spojené s fungovaním cirkví. Zároveň zabavil všetok cirkevný majetok. Finančným pripútaním chcel zvýšiť kontrolu nad cirkvami - určoval počet duchovných, obsadzovanie biskupských postov, stavbu a opravy kostolov.

V osemdesiatych rokoch, keď začala silnieť opozícia proti režimu, začala v prostredí podzemnej cirkvi rezonovať požiadavka odluky od štátu. Išlo však najmä o zrušenie štátneho dozoru nad cirkevným životom. Táto požiadavka bola aj jednou z prvých, ktoré sa nastolili počas novembrových udalostí v roku 1989. V roku 1990 bol zrušený dozor štátu nad cirkvami, tie si slobodne začali ustanovovať svojich predstaviteľov. Bol tiež prijatý zákon o zmiernení krívd, ktoré štát spáchal počas totality a cirkvám sa začal vracať majetok. Proces reštitúcií cirkevného majetku ešte nie je úplne ukončený.

Od roku 2000 sa expertné skupiny zložené zo zástupcov cirkví a štátu snažili vypracovať nový model financovania cirkví. Po počiatočných diskusiách sa prestalo uvažovať o tzv. daňovej asignácii alebo o modeli cirkevnej dane. Expertné skupiny sa dohodli len na čiastkovej úprave, podľa ktorej mal štát prispievať len na istý počet duchovných, podľa počtu veriacich tej-ktorej cirkvi. Zmena však neprešla parlamentom - poslanci sa rozhodli, že o probléme nebudú hlasovať.

Otázka zmeniť model financovania cirkví čaká na budúcu vládu. Základná zmluva SR s Vatikánom obe strany zaväzuje, aby uzavreli medzinárodnú zmluvu o finančnom zabezpečení katolíckej cirkvi a o starostlivosti o kultúrne pamiatky, ktoré patria cirkvi. (mar)