ujúce krajiny predstavujú pre NATO „vážne vojenské a politické výzvy“.
Preto treba naďalej udržiavať tlak na všetkých sedem kandidátov, aby splnili aspoň minimálne ciele vo výdavkoch na obranu. „Napriek záväzkom splniť finančné požiadavky ostávame skeptickí, čo sa týka vôle každého z kandidátov splniť tieto ciele po získaní členstva,“ píše sa v správe.
Každý so siedmich kandidátov - okrem Slovenska aj Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Bulharsko a Rumunsko - predstavuje pre NATO príležitosti, ale aj problémy. V prípade Slovenska je tým problémom možný návrat „autoritatívneho politika“ Vladimíra Mečiara k moci.
V Rumunsku ostáva vážnym problémom korupcia, v Slovinsku nízka podpora verejnosti pre členstvo v aliancii. Vo všeobecnosti správa konštatuje, že existuje nesúlad medzi kandidátmi v tom, čo môžu ponúknuť po bezpečnostnej a vojenskej stránke na jednej strane a v politickej oblasti na strane druhej. Krajiny so silnými možnosťami prispieť vojensky, najmä Rumunsko a Bulharsko, musia ešte veľa urobiť pri modernizácii svojich demokratických inštitúcií.
Naopak štáty so silnými demokratickými inštitúciami, trhovou ekonomikou a vládou zákona, neprispejú výrazne k celkovej vojenskej sile aliancie, píše správa pre zahraničný výbor Senátu. (tasr)
