Ľubomír Moravčík sa definitívne rozlúčil s futbalom.
ŠTARTFOTO - JÁN SÚKUP
Jedna z najvýraznejších osobností slovenského futbalu ĽUBOMÍR MORAVČÍK (36) definitívne skončil s aktívnou činnosťou. Plamenný loptový srdciar, najlepší hráč ČSFR 1992 a Slovenska 2002, je s diagnózou vyrovnaný. Hlas v byte posledného zamestnávateľa - japonskej Ičihari - mal vyrovnaný. V jeho živote sa skončila bohatá a pestrá etapa, stoja pred ním nové výzvy, za ktorými sa však neponáhľa.
Diagnóza?
„Pravý členok. (Ľuboš ponúka prostredníctvom prítomného priateľa aj odborné znenie v angličtine, ale výrazov sa nahrnulo priveľa-pozn.red.) Poškodená je chrupavka. Problémy sa ťahali už sedem týždňov. Veľmi som si chcel ešte zahrať, ale keď sa nedá, tak sa nedá. Musel som sa s tým zmieriť.“
Koľko zápasov ste vlastne odohrali v drese JEF United Ičihara?
„Poslúžiť môžem presne. V prvom sedemdesiat minút, v druhom dvadsať, v treťom deväťdesiat. Teda beriem dva zápasy.“
Po príchode do Japonska počas svetového šampionátu v júni ste si pochvaľovali prostredie i atmosféru v tíme, ktorý trénuje ďalšia známa slovenská osobnosť Jozef Vengloš. Aký najsilnejší zážitok si zo vzdialenej krajiny odnášate?
„Veľa som toho nevidel. Zopárkrát som bol v neďalekom Tokiu. Každý si všimne, že Japonci sú disciplinovaný národ, ale nejaké objektívne súdy si vynášať netrúfam. V posledných týždňoch som sa venoval iba liečbe zranenia, nebol čas. Teraz tu však s priateľmi zo dva týždne pobudnem a v pokoji si pozriem niektoré zaujímavosti.“
Sprevádza japonský futbal „boom“, ktorý sa všeobecne predpovedal po úspešnom vystúpení ich reprezentácie na domácich štadiónoch?
„Spočiatku áno, potom akoby vlna utíchla a v poslednom čase záujem znovu rastie.“
Neprehovárali vás funkcionári, aby ste to ešte po vyzdravení skúsili?
„Nemalo by to význam. Prišiel som so zmluvou na pol roka, ktorú by som dodržal, aj keby som bol najlepším hráčom mužstva či celej ligy.“
Sú s vami v Japonsku ešte deti a manželka?
„Nie, syn i dcéra už chodia do školy vo francúzskej Bastii.“
V Bastii, kde ste pred odchodom do škótskeho Celtiku Glasgow končili úspešné osemročné pôsobenie vo francúzskej lige (predtým šesť sezón v Saint Etienne), sa vám veľmi páčilo. Platí ešte, že s týmto ostrovom spájate vašu budúcnosť a že si tam chcete postaviť dom?
„Zatiaľ býva moja rodina v prenajatom dome od priateľa. Verím, že do leta stihnem postaviť nový dom.“
Mienite v Bastii funkcionárčiť alebo trénovať?
„Zatiaľ naozaj neviem. S predstaviteľmi klubu som dlho nebol v kontakte.“
Na Slovensku zavládol po neúspešnom vstupe reprezentácie v kvalifikácii na ME v Turecku smútok. Máte informácie?
„Dal som si budík a celý zápas som videl v priamom prenose na satelitnom vysielaní z Európy Sky Force. Naši ma sklamali. Jednoducho im chýbala kvalita i keď snaha bola.“
V čom najviac vás sklamali?
„Súper bol zjavne technickejší. Vezmite si len držanie lopty. Šesťdesiatpäť percent ju mali domáci, my iba 35. A s takými školáckymi chybami ako pri prvom góle by sme ťažko uspeli aj proti Cypru. Som smutný.“
Kto vás potešil?
„Technicky sa vyspelejšiemu súperovi vyrovnal iba Janočko, ale ostal osamotený. Aktívny bol aj Karhan, ale ten je vhodný skôr na defenzívu. Greško s Labantom nemajú formu.“
Čo vás najviac škrelo pri televízii?
„Že na trávniku nebol taký hráč ako Igor Bališ, ktorého som videl v drese West Bromwich Albionu hrať skvele v anglickej lige. Naozaj nechápem, prečo v reprezentácii nie sú Varga i ďalší. Plná tréningová záťaž v Sunderlande môže byť viac ako stabilné miesto v slovenskej lige. Možno mal Bališ pred časom krízu a sám sa vzdal reprezentácie, lenže ľudia z vedenia zväzu by s ním nemali prestať komunikovať. Nemáme vo svete veľa hráčov v kvalitných mužstvách. Spomínam si, že sám som bol v podobnej situácii. V istom období som bol po výsledkoch slovenskej reprezentácie znechutený, ale v rovnakom čase mi v Celtiku vedeli nájsť optimálne miesto a vytvoriť vzťahovú pohodu pre futbal. Čo také veľké odohral Kiseľ, odkiaľ prišla vlastne tá štvorka (Čišovský - pozn. red.).“
Čo s tým?
„Neprináleží mi nikoho z hráčov zatracovať, alebo trénerov kritizovať. Zdá sa mi však, že na Slovensku stále pretrváva samoľúbosť, že nepotrebujeme toho alebo toho. Namiesto toho by sme mali zmobilizovať celý náš potenciál. Je to o komunikácii.“
Ako vidíte naše postupové šance v kvalifikácii na ME?
„Prehrať v Turecku je normálne. Ale v našom prípade spôsob nebol v poriadku. Teraz musíme doma jednoznačne zdolať Anglicko a koho vhodnejšieho ako Bališa by sme mali pre takýto náročný cieľ využiť.“
VOJTECH JURKOVIČ
