FOTO – AP
Škótsky prozaik Iain Banks sa v Británii (a na internete) teší takmer kultovému postaveniu, a to najmä medzi nadšenými čitateľmi sci-fi. Že nepíše iba sci-fi, ukazuje aj román Pieseň kameňa.
Banksovo dielo vlastne rozdelil jeho nakladateľ: pod menom Iain M. Banks (ako znie celé autorovo meno) vydáva knihy s sci-fi elementom, pod skráteným Iain Bank zas knihy, ktoré do sci-fi zaradiť nemožno - pod týmto menom vyšiel aj prvý autorov román - Osia továreň. O tejto knihe sa v Británii viedlo veľa sporov - šokovala násilnosťami a vôbec, bezútešnosťou.
Pieseň kameňa je silný, trochu bizarný - ale tak píše Banks stále - román. Odohráva sa v nemenovanej krajine, vzdialene pripomínajúcej Britániu, v neurčenej postapokalyptickej dobe. Možno začiatkom dvadsiateho storočia, ale možno aj tohto. Keby sme sa snažili tú dobu predsa len aspoň približne určiť, mohli by sme sa pokúsiť orientovať podľa rozprávačovho štýlu. Jeho jazyk totiž jednoznačne patrí dekadetnému fin de siecle devätnásteho storočia. Príbeh nám rozpráva prejemnelý aristokrat, ktorého srdce priťahuje všetko rafinované, ale tiež čudné a perverzné. Fascinuje ho aj živelné barbarstvo. Znie to, ako keby sa hochštapler snažil myslieť ako aristokrat. Lenže on ním naozaj je, posledný potomok starobylého rodu, a vedome i nevedome inscenuje svoj dekadentný koniec v zrúcaninách rodinného sídla. Býva v ňom so svojou milenkou. Až v polovici románu sa dozvieme, že to je jeho sestra. V časoch mieru s ňou na zámku usporadúval orgie - ich vzdialenou ozvenou je buchot a rev partizánov, ktorí zámok za občianskej vojny pustošili.
Dekadentný štýl zvýrazňuje apokalyptickú atmosféru knihy, pocit konca, rozpadu, zániku civilizácie a náhlej relativizácie všetkých hodnôt, na ktorých táto civilizácia stála. Text vám na každej stránke pripomenie Huysmansov výrok o rozkolísanosti a temne koncov storočia, tak ako sa vybavuje dekadentná fascinácia koncom antiky - a Banks v románe navodzuje atmosféru podobnú tej, akú poznáme z opisovania neskorých antických prozaikov a historikov.
Civilizácia, ktorú rozprávač reprezentuje, sa vyčerpala, a neschopná konať ani sa nemohla ubrániť barbarskému násiliu.
Iain Banks je antihumanista. Pre človeka v jeho knihách nie je veľa miesta - ľudia sú figúrky, ktoré občas zaujmú, pobavia sa, splnia nejakú funkciu v neúprosnom súkolí prírody, ale nakoniec zvíťazia smrť, živly a príroda. Prezrádzať úchvatný záver románu by bola zrada, pretože Pieseň kameňa je predovšetkým čítavá kniha, ktorú nemôžete odložiť. Stačí snáď zdôrazniť, že by bola chyba od tohto skvelého románu čakať nejaký optimizmus, ale zato úžasný estetický zážitok, to áno.
Autor: Ladislav Nagy(Autor je anglista, prekladateľ a novinár)
