e a tento cyklus sa opakuje. Myslí si to sociológ Vladimír Krivý.
Motívom, prečo sa toľko Slovákov prikláňa k novým stranám - ANO a Smeru - je podľa Krivého nespokojnosť a je to teda akási forma protestu.
Medzi najnespokojnejších patria najmä priaznivci Smeru, ktorý sa v niekoľkých posledných prieskumoch verejnej mienky dostal na prvé miesto pred HZDS, hovorí Krivý. Nespokojnosť s ponovembrovým vývojom k Slovensku patrí a prieskumy ukazujú, že až dve tretiny občanov veria, že v deväťdesiatych rokoch skôr stratili, než získali.
Práve nespokojnosť Slovákov ide podľa Krivého ruka v ruke s príliš veľkými očakávaniami. „Je veľmi pravdepodobné, že ten, koho si ľudia takto vyberú, bude človek rétoricky výkonný, ktorý má rád energické gestá. V horšom prípade ma takáto postava postranné úmysly, v lepšom prípade úprimné, ale neprimerané očakávania nedokáže splniť tak či tak. Cyklus sa potom opakuje a prichádza veľké sklamanie,“ povedal sociológ.
Úspechy nových strán podľa Krivého navyše motivujú politikov, ktorí rozdeľujú strany a vedia, že „pokiaľ to neurobia úplne nešikovne, ak si založia novú stranu, stanú sa jej predsedom a vo veľmi krátkom čase prekročia prah parlamentu“.
Ficov Smer majú podľa Krivého v obľube hlavne mladí, prvovoliči, ľudia z východu krajiny a bývalí priaznivci SDĽ a SOP.
Šéf ANO Pavol Rusko je podľa Krivého „dosť anticharizmatickou postavou“. Preferencie strany pohybujúce sa okolo deviatich percent ho prekvapili, pretože „trh“ v tejto často politického spektra bol pred založením ANO dosť naplnený a „produkt, ktorý Rusko predáva, nebol najatraktívnejší“. Sociológ sa domnieva, že k terajšej obľube aliancie prispieva aj Markíza.
Najstabilnejších priaznivcov má podľa Krivého HZDS a SMK, „stranami s najmenej pevne rozhodnutými voličmi sú jednoznačne Smer a hlavne ANO“. Obidve tieto strany preto majú najväčší predpoklad na úbytok, ale aj na nárast volebnej podpory. A práve to by mohlo podľa Krivého priniesť volebné prekvapenie.
