FOTO – JÁN VASIČÁK
Osturňa je zamagurská dedinka na poľskom pomedzí, kde sa kedysi gazdovia nenechali skolektivizovať a nikdy nerozorali medze. Od horného konca na dolný je deväť kilometrov, na polceste vykúka gréckokatolícky kostol, jediný v okolí. Nárečie vám zvláštne zabrní v ušiach - je iné než v susedných dedinách.
Prezriete si drevenice vyhlásené za chránené pamiatky ľudovej architektúry a zopár chladných novostavieb. Miniete pár babičiek v pestrých sukniach, nadýchate sa voňavého vzduchu. Zdá sa vám: nič nové, ďalšia pomaly vymierajúca slovenská dedinka.
Neviete, že do prázdnych domov sa nasťahovalo pár mladých rodín, že rodáci rozpŕchnutí do sveta sa začínajú objavovať na príjazdovej ceste v sprievode záhadných cudzincov, že na drevenice si brúsia zuby mocní muži s vreckami naplnenými peniazmi a že mladí v dedinke založili združenie Komunita 2012 na znovuoživenie obce. Nič z toho netušíte a užívate si blahodarné ticho.
Autor: zo
