Do parlamentných volieb, považovaných za kľúčové pre ďalší osud Slovenska, ostávajú sotva dva týždne, ale výsledky sa zdajú nepredvídateľnejšie než kedykoľvek predtým. „Bude to lotéria,“ pripúšťa sociológ Pavel Haulík, šéf agentúry na prieskum verejnej mienky MVK.
Jedno sa však zdá Haulíkovi jasné: hlavnú výhru v podobe vládnych kresiel nezíska Vladimír Mečiar, aj keby dostal najviac hlasov.
Zákon zakazuje zverejňovať prieskumy už dva týždne pred hlasovaním. Telefonické ankety nie sú dosť spoľahlivé, lebo slabšie podchytávajú dediny, a dotazníkové metódy vyžadujú najmenej týždeň času na zber dát.
Posledné prieskumy známe v deň volieb hovoria, aké boli nálady voličov pred tromi týždňami. „Je to, ako keby ste sa šli pozrieť na Dunaj, či má desať metrov, ktoré mal pred dvomi týždňami,“ podotýka sociológ. Prieskumy nezachytávajú vplyv väčšej časti volebnej kampane – ale tá dokáže ovplyvniť až tretinu voličov.
Ešte ťažšie než výsledky strán sa odhaduje účasť voličov. Navyše časť prívržencov Vladimíra Mečiara sa odmieta na prieskumoch zúčastniť a vynorí sa až v deň volieb.
Karty však zamiešala roztržka medzi Mečiarom a jeho „dvojkou“ Ivanom Gašparovičom. Haulík však varuje, že Gašparovičovo hnutie môže postihnúť osud prezidentovej strany SOP v minulých voľbách, teda že si svojich stúpencov neudrží.
Klamlivosť odhadov plynie hlavne z toho, že do volieb s výnimkou „Maďarov“ nastupujú strany nové či rozštiepené, ich stúpenci sú labilnejší než kedykoľvek predtým. „Chýba tu istota – v parlamente môže byť až desať strán, alebo aj päť.“
Spoločnosť zostáva rozdelená na dva bloky – „mečiarovci“ a „ostatní“, ale tentoraz do hry vstupuje i Robert Fico, schopný získavať nespokojencov z oboch táboroch.
„Fico má šancu vyhrať voľby, ale záleží na tom, či účasť nebude mimoriadne nízka. Pri účasti 70 až 75 percent má šancu,“ hovorí Haulík. Sám predvída najnižšiu účasť v histórii, vtedy by sa najviac prejavila disciplinovanoť Mečiarovho voličstva.
Mečiar však podľa Haulíka dopláca na to, že štyri roky v opozícii „odbojkotoval“. Napriek tomu, že štyri pätiny Slovákov nie sú s vládou spokojné, Mečiar nebol schopný osloviť nových prívržencov a oslabil väzbu s doterajšími. „Mečiar stratil voľakedajšiu podporu, nech už voľby dopadnú akokoľvek,“ mieni Haulík. Opozičný vodca zrejme prišiel o šancu rozhodnúť o podobe budúcej vlády.
„Kľúčová otázka znie, či sa Gašparovič dostane do parlamentu. Pokiaľ áno, Mečiar to bude musieť zabaliť. Dá sa totiž predvídať, že časť Mečiarových poslancov (časom) prejde ku Gašparovičovi a voľby vlastne budú pokračovať i po sčítaní hlasov. Pokiaľ však neuspeje, Mečiar predsa len bude mať okolo 20 percent hlasov a bude komplikovať dohody ostatných strán.“
Od Gašparovičovej prítomnosti v parlamente – a výsledku Smeru – v značnej miere závisí i to, či tón budúcej vlády bude udávať Fico, alebo budúci blok dosiaľ rozdrobenej pravice.
Svoje kreslá má isté len HZDS, Smer a SMK. „Veľmi pravdepodobne“ aj SDKÚ, KDH a ANO. Otáznik visí nad HZD, silno na vážkach je zastúpenie SNS a pre nízku účasť voličov na troskách zvyšku ľavice môžu uspieť orotodoxní komunisti z KSS.
Nerozhodnutú tretinu voličov dopĺňajú tí, ktorí váhanie „do poslednej chvíle“ ani v prieskumoch nepriznávajú. „Štandardne sa v deň volieb rozhoduje asi desatina voličov, ale dnes tu máme veľmi neštandardnú situáciu, vlastne akýsi nový začiatok,“ mieni expert.
Haulík nečaká mediálnu bombu. Traduje sa síce, že administratívna chyba, pre ktorú nebolo Mečiarovi v roku 1994 v prvý deň volieb umožnené voliť, nahrala HZDS na poslednú chvíľu niekoľko percent hlasov, ale ide o „mystifikáciu“ – agentúry žiadny pohyb voličstva nezaznamenali. „Slovenskí voliči médiám neveria,“ tvrdí Haulík. (čtk)
