že jednotkové mzdové náklady sú v nových spolkových krajinách o 12 percent vyššie ako v západnej polovici znovuzjednotenej vlasti. Inštitút pre ekonomický výskum so sídlom v Halle zase analyzoval, že produktivita práce je vo východnom Nemecku o tretinu nižšia ako v západnom. Tieto dva ukazovatele jednoznačne ozrejmujú cestu, kadiaľ by sa mal uberať transformačný proces v bývalej NDR.
Alfou a omegou východonemeckého ekonomického ozdravenia je hospodárska politika berlínskej vládnej koalície. Prioritným cieľom musí byť podpora podnikateľskej klímy, uvoľnenie byrokratických obručí, ešte stále zvierajúcich trhový mechanizmus - aj 12. rok po páde Berlínskeho múra. Štát má totiž počas transformačného procesu v podnikovej sfére tri základné úlohy: po prvé, musí poskytnúť dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie modernej infraštruktúry, ktorá je jedným z kľúčových faktorov pri rozhodovaní podnikov o umiestňovaní nových investícií. Na tomto poli nemožno spolkovým a východonemeckým politikom nič vyčítať. Štátne orgány pumpujú do výstavby diaľnic a železníc gigantické peňažné prostriedky, o ktorých sa iným tranzitívnym ex-komunistickým štátom môže len snívať.
Druhým problémovým okruhom je podanie pomocnej ruky bývalým štátnym podnikom na preskočenie časovej priepasti medzi dvoma útesmi: rozpadom plánovaného hospodárstva a naštartovaním trhovej ekonomiky. Ani tu nemožno kritizovať nemeckých straníckych predstaviteľov (jedno či koaličných, alebo opozičných) za to, že by venovali primálo pozornosti prechodným problémom bývalých štátnych kombinátov - skôr naopak. Miliardové subvenčné šeky poloskrachovaným komunistickým podnikom hovoria jasnou rečou…
Napokon zostáva tretia transformačno-podniková oblasť. Na jej absolútnu dôležitosť poukazujú renomovaní ekonomickí experti už vyše desaťročia. Dosiaľ sa však ich výzvy nedostali do ucha príslušných politikov… O čo ide? Každá vláda, majúca na starosti usmerňovanie transfomačného procesu, sa musí všetkými desiatimi zasadzovať za vznik a rozvoj nových firiem. Iba mladé podniky sú schopné prijímať do svojich radov nových spolupracovníkov, len priekopnícke firmy môžu prispievať k zvyšovaniu produktivity práce, výlučne dynamické spoločnosti sú v stave rozširovať výrobné procesy a tým dávať zákazky nových dodávateľom. Tuto nemecká vláda jednoznačne zlyhala. Ak je vo východnom Nemecku produktivita práce o tretinu nižšia ako v západnom, tak je to zjavným dôkazom, že v ex-NDR nevzniká dostatok nových firiem. Jednou z príčin sú zase privysoké jednotkové mzdové náklady.
Tu sa kruh uzatvára: pokiaľ sa berlínsky kabinet a tarifní partneri neodhodlajú uvoľniť podmienky na pracovnom trhu, dovtedy nedôjde k zdravému, samonosnému vývoju východonemeckého hospodárstva. Konkrétne: na programe dňa musí stáť zníženie privysokých mzdových nákladov na takú úroveň, aby sa na území bývalej NDR rapídnym spôsobom zvýšila investičná výstavba, aby mladí, dynamickí podnikatelia mali dôvod usídľovať svoje spoločnosti v nových spolkových krajinách - a nie, ako doteraz, zakladať ich v osvedčenom západnom Nemecku.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
