Londýn 5. septembra (TASR) - Na mnohých britských školách sa nový školský rok ešte nezačal. Vláda totiž po nedávnych vraždách desaťročných dievčat, z ktorých je obvinený školník, doháňa "lustrácie" všetkých zamestnancov škôl.

Niektorí učitelia preto čakajú, kým úrady preveria ich spôsobilosť pracovať s deťmi, a až potom budú môcť začať učiť. Psychológovia ale upozorňujú, že také drastické vraždy detí, aké sa stali v malom mestečku Soham, sú veľmi vzácne.

Britskí rodičia však majú o svoje deti strach. Wendy Duvallová z anglického Readingu sa preto rozhodla, že svojej 11-ročnej dcére nechá pod kožu implantovať mikročip, ktorý jej umožní stále sledovať, kde sa dieťa pohybuje.

Jej dcéru Danielle vraj rozrušili správy o smrti Holly a Jessiky a priateľka pani Duvallovej poradila, aby zašla za profesorom Kevinom Warwickom, ktorý sa na univerzite v Readingu venuje výskumu mikročipov. Ten Danielle vloží pod kožu na zápästí čip, ktorý bude monitorovať, kde sa nachádza.

Malá Danielle vraj nemá nič proti tomu, že bude nepretržite pod kontrolou. Samotnej operácie sa vraj nebojí. Profesor Warwick jej sľúbil, že po lokálnom umŕtvení to nebude vôbec bolieť.

Rodičia pritom nebudú Danielle sledovať na každom kroku, ale mikročip "oživia" len za mimoriadnych okolností. Napríklad keď bude meškať niekoľko hodín s návratom domov, matka mobilným telefónom vyšle jednoduchý kód do implantátu, a práve v tom momente sa mikročip aktivuje a udá s presnosťou niekoľkých metrov polohu Danielle. A keď bude dcéra staršia, môže si dať mikročip odstrániť.

Profesor Warwick tak teraz čelí nielen náporu rodičov, ktorí majú tiež záujem o tento zákrok, ale aj protestom kritikov, ktorí mu vyčítajú, že ide o zásah do osobnej slobody. Profesor tieto výhrady odmieta.

Uznáva síce, že implantácia čipu otvára nové etické a morálne otázky, ale samotný mikročip podľa neho nie nijaký zvláštny zásah do života, o nič viac, ako náušnica v uchu alebo piercing.

Pred niekoľkými rokmi prvýkrát inštaloval "identifikačný" čip sám sebe a práve tým na seba upútal pozornosť médií.

Odmieta tiež obvinenia, že mu ide predovšetkým o komerčný zisk - operácia totiž stojí len 20 libier. O jeho prácu sa avšak už zaujíma niekoľko firiem a profesor nevylučuje, že by sa na tom v budúcnosti niekto mohol obohatiť, ale on sám sa vraj o túto stránku svojho výskumu nezaujíma.