Zdravotná situácia obyvateľov na Slovensku a v Čechách je iná, a preto môžu byť odporúčané aj iné množstvá spotreby vitamínov. Pokojne sa môže stať, že prezidentovi Schusterovi by letáčik v slovenčine pri rovnakej chorobe odporúčal iné množstvo liekov ako prezidentovi Havlovi letáčik v češtine. ILUSTRAČNÉ FOTO – ARCHÍV
BRATISLAVA – Ak v obchode na zahraničnom potravinárskom, alebo kozmetickom výrobku nie je ani slovo v slovenčine, jeho dovozca porušuje zákon. Zákazník nepoznajúci správny cudzí jazyk sa navyše nedozvie, o aký výrobok ide, aké je jeho zloženie, prípadne čoho sa pri ňom vyvarovať. Môže sa stať, že si tvár bude pestovať nesprávnym krémom a spôsobom alebo dá dieťaťu stravu z polotovarov s glutamanom, ktorý deťom škodí.
Slovenské zákony predpisujú, že v našich obchodoch musí byť na všetkých výrobkoch vyjadrené na etikete ich „zloženie a funkčné určenie“ v slovenskom jazyku. Ak sa na trhu predsa len objaví výrobok s „nezrozumiteľnými“ nápismi, nespĺňa predpisy. Výnimkou môžu byť len niektoré medzinárodne zrozumiteľné názvy, napríklad názvy vitamínov.
„Nie je však len na kontrolóroch, aby to zisťovali, lebo tí nemôžu byť každý deň v obchodoch,“ hovorí Elena Kohútová zo Štátneho zdravotného ústavu. Podľa hygienikov záleží na každom spotrebiteľovi, aby na taký produkt sám upozornil na najbližšom štátnom zdravotnom ústave.
Dôležitá je podľa nich aj spotrebiteľská výchova. „Ľudia by sa nemali báť oznámiť, ak uvidia alebo kúpia výrobok, pri ktorom hrozí riziko, že môže ohroziť zdravie alebo nespĺňa iné požiadavky – napríklad spotrebiteľ nerozumie etikete a podobne. Stačí už aj podozrenie.“
Preložený nemusí byť názov a značka výrobku. Produkt môže mať podľa hygieničky Ivety Truskovej obchodný názov od výmyslu sveta, ale v podtexte musí byť spresnené určenie výrobku v slovenčine.
Ak je napríklad výrobok označený anglickou značkou Milky way, nemusí mať podľa Kohútikovej slovenský preklad značky (Mliečna cesta), ale na obale musí byť napísané, či je to čokoláda, keks, alebo ešte niečo iné. „Názov môže byť teda aj zahraničná značka, ale v rámci označenia musí byť v slovenčine uvedená jeho funkcia a určenie. Nemôžeme žiadať od výrobcov či dovozcov, aby preložili aj značku.“
Zákon zahŕňa iba označovanie balených výrobkov. Hotové jedlá, ako najrôznejšie „hotdogy“, „burgery“, „čipsy“ a iné môžu mať rôzne viac či menej zrozumiteľné mimoslovenské názvy.
Čítajte viac v dnešnej témeAutor: ru
