Ad Snijders: Bez názvu, akryl 1976.
minulý týždeň v Múzeu moderného umenia Danubiana v Čunove.
Karel Appel - Výzva farieb
Karla Appela (1921) volajú maliarom, ktorý sa chcel dotknúť absolútna. Maximalista bez nároku na slávu. Vždy maľoval pre seba a ľudí. Dnes ho oslavuje celé Holandsko. Jeho popularita v krajine tulipánov sa dotýka van Goghových výšin.
Nástup Karla Appela na povojnovú európsku výtvarnú scénu predpovedal príchod dravca. S divokou expresivitou obrazov narušil dovtedajšie kánony. Európa už síce mala expresionistickú lekciu z Nemecka, no Appel a jeho kolegovia zo skupiny Cobra išli ďalej. Impulzívne vytláčal mohutné nánosy farebných pigmentov priamo z túb a kládol ich na plátna. Ponoril sa do sveta, ktorý liečil vojnové traumy. Detský svet sa stal pre neho azylom, kde vstupoval len on sám.
Fascinácia expresivitou ho nikdy neopustila. Raz sa vyznal, že maľba je pre neho povodňou, z ktorej sa uvoľňuje prúd predstáv. „Keď maľujem, cítim dych farieb a výzvu bieleho plátna,“ povedal Appel v rozhovore pre Der Telegraaf. „Zápasím s ním. Nechcem, aby ste si mysleli, že maľovanie je trýzeň, ale nie je to ani prechádzka rozkvitnutou záhradou.“
Reprezentatívna výstava v Kunstfore sa končí súčasnou tvorbou, ktorá naznačuje nové vízie. Zo svojho sloganu - Nemaľujem, ale udieram - mierne ubral. Zato zväčšil rozmery plátien. Jeho vízie získali abstraktnejší rozmer. Appel sa začal pozerať Up to the Sky (Hore k oblohe) - ako znie názov jeho posledného maliarskeho cyklu.
Ad Snijders - Premenlivosť
Retrospektíva Ad Snijdersa (1929) v Danubiane rozpráva ďalšiu kapitolu holandského maliarskeho mýtu. Maliar vždy hľadal nové spôsoby, ako obohatiť výtvarný slovník. Keď sa vyčerpali štýlové možnosti diela alebo sa stali viac obmedzujúcimi ako stimulujúcimi, nikdy neváhal prejsť k novému prístupu.
Slovami Rudi Fuchsa, riaditeľa Stedelijk múzea v Amsterdame, rukopis Ad Snijdersa je nezvyčajný. „Je to maliar oplývajúci húževnatosťou, ktorou udržiava, rozširuje a prehlbuje štruktúru hemžiacich sa čiar víriacich okolo motívu. Každá maľba je nádherným labyrintom pohybov a zvratov. Je vytvorená z vinúcich sa línií, ktoré sa prepletajú a zároveň stále menia farbu. Podľa mňa kvalita jeho diela spočíva v tejto okúzľujúcej premenlivosti“.
Kurátor výstavy Jan Debbaut vybral pre Danubianu 120 obrazov zo zbierky Gerarda Meulensteena. Všetky odzrkadľujú Snijdersov spôsob tvorby, jeho hľadanie expresívnej intenzity farby a materiálu. Medzi autoportrétom z roku 1947 a z roku 2001 je vyše päťdesiatročný príbeh maliara, ktorý „oplýva neviditeľnými pohybmi aktívnej ruky“.
ĽUDO PETRÁNSKY
