Pán bol preč. Jeho kreslo bolo prázdne. Deka ležala prehodená cez operadlo a jeho papuče si obul On. Popresúvali nábytok, pozvlačovali stoličky k stolu a posadili sa okolo neho.
Pes videl ich nohy. Očuchal topánky v predsieni a ľahol si pod gauč. Hľadel na dvere. Prečo Pán nepríde a nekričí? Prečo zlostne nebúcha palicou po drevenej dlážke? Prečo nevyženie cudzích ľudí? Pes čuchal a čakal.
Otvorili skriňu. Zapli televíziu. Zo skrine vanula prítulnosť. Pes vedel, že teraz pôjde von. Pôjde s Pánom na vychádzku. Bude počuť jeho nervózne mrmlanie a cítiť mykanie obojkom. Bude kontrolovať stopy a lačne vdychovať čerstvé pachy.
Cudzia žena vyhadzovala zo skrine Pánove šaty. Pes vyliezol a čuchal. Pán bol skrytý v kope šiat. Hral sa so psom na skrývačku, schoval sa, ale pes ho cítil, v kabátoch, v nohaviciach, v košeliach, v rukávoch, v golieroch, Pán bol všade.
Kopli doňho. Detské ruky ho chytili za chvost. Pes sa strhol. Zvrtol a chňapol. Ruky ho pustili. Schoval sa pod gauč. Dieťa kričalo.
Prišiel On. Mal obuté Pánove papuče a bol prísny. Pes vyliezol. Priplazil sa. Veľká ruka ho chytila za obojok a zatriasla ním. Noha ho kopla. Pes zakňučal. Schoval sa pod gauč.
Potom zavoňalo jedlo. Vysoké ženské hlasy zvolávali k stolu. Všetci si sadli a jedli. Bez Pána. Nebol tu. Pes nepočul jeho hlas, ani štrngotanie lyžicou o tanier. Nepočul jeho mrmlanie, ani pomalé vzlykavé chlípanie.
Jedna žena začala plakať. Dunivý mužský hlas ju zahriakol. Dojedli. Opäť začalo plakať nejaké dieťa. Ženy s hrmotom vstávali. Odnášali taniere. Pes cítil víno. Pán každý deň sedel v kresle a pil víno. Mal víno v dychu, v šatách, v hlase. A teraz aj On, v Pánových papučiach, pil víno.
Opäť prišlo dieťa. Sklonilo sa pod gauč a natiahlo k psovi ruku. Pes zodvihol hlavu. Dieťa držalo v prstoch zemiakový lupienok. Pes cítil vôňu jedla. Niekto zakričal. Dieťa lupienok pustilo. S plačom ušlo. Pes lupienok zjedol.
Potom niekto spieval. Potom kričali. Potom plakala nejaká žena. Potom sa deti naháňali. Potom všetci vstávali. Potom si obliekali čierne kabáty. Sadali si na gauč a s fučaním sa obúvali. Niekto otvoril dvere. Niekto sa smial. Niekto plakal. Svetlo zhaslo. Dvere sa zabuchli. Odišli. Kreslo bolo prázdne. Pes zostal sám.
