Chce prejsť cez križovatku, keď pri ňom zastane automobil s tmavými sklami. Otvoria sa zadné dvere a tajný agent vidí ruku a prst, ktorým ho ktosi privoláva k sebe.
Nastúpi. Na zadnom sedadle je rozvalený plukovník. Automobil sa pohne a krúži ulicami. Plukovník ponúkne agenta cigarami, potom šampanským.
„Všetci zúria,“ povie, „čo bolo s vami? Prečo ste sa tak dlho neozvali?“
Tajný agent si zapáli cigaru a pokojne odpije zo šampanského.
„Mal som veľa práce,“ povie. „V Marakéši bolo treba zlikvidovať vodcu sekty Tajných beduínov, v Alexandrii zradného konzula a v Tripolise nebezpečného obchodníka so zbraňami.“
Plukovník sa nespokojne zamrví.
„Všetci očakávame podrobnú správu o každej akcii. Dúfam, že ju máte vypracovanú.“
„Nemám vypracované nič,“ povie agent, „moju sekretárku zavraždili už pri ceste do Marakéša.“
„Ts-ts-ts,“ krúti plukovník hlavou, „to je veľmi zlé. Dúfam, že všetky podrobnosti máte zachytené aspoň v pracovnom denníku.“
„Pracovný denník som stratil pri akcii v Alexandrii,“ povie agent.
„Ts-ts-ts,“ opäť krúti plukovník hlavou, „ste dokonale vycvičený agent, preto rekonštrukcia správy určite nebude náročná.“
„Pri akcii v Tripolise som stratil pamäť,“ povie agent, „všetky detaily a podrobnosti som zabudol.“
„Čo si teda pamätáte?“ spýta sa plukovník.
„Nič. Len to, že sa musím dostať do Štokholmu,“ povie agent.
„Ako teda zostavíme správu? Čo do nej napíšeme?“
Plukovníkov hlas je nervózny.
„Nič,“ povie agent, „nenapíšeme nič.“ Cigaru zahasí v popolníku. Obaja mlčia. Automobil sa prepletá hustou premávkou.
„Čo od nás teda vlastne potrebujete?“ spýta sa plukovník.
Tajný agent pozerá von oknom.
„Dostať sa do Štokholmu,“ povie.
