JOHANNESBURG - Desať dní od začatia rokovaní najväčší prínos summitu OSN podľa expertov predstavuje záväzok, podľa ktorého by sa mal o polovicu znížiť počet ľudí, ktorí nemajú prístup k vodovodu. Podľa údajov OSN ide o dva a pol miliardy ľudí. Pokrok predstavujú aj slová ruského predsedu vlády Michaila Kasjanova, ktorý avizoval, že jeho krajina „čoskoro“ ratifikuje Kjótsky protokol o znížení emisií skleníkových plynov.
Ak sa na niečom delegáti summitu nezhodli, tak je to zníženie poľnohospodárskych dotácií či otvorenie trhov bohatých štátov.
Do škály neúspechov patrí aj otázka využívania zdrojov obnoviteľnej energie, ktorá sa iba čiastočne rozuzlila v pondelok, keď delegáti odmietli návrh na stanovenie konkrétnych dátumov na začiatok využívania zdrojov obnoviteľnej energie. Tak si to pôvodne želali delegáti z Európy či z Latinskej Ameriky. V prípade energie prešiel iba návrh, v ktorom sa „rešpektuje“ zvýšenie využívania zdrojov obnoviteľnej energie, no na dobrovoľnej báze, bez uvedenia percent či dátumov. (taa)
