Švajčiarsky výtvarník Zsigmond Vajay v šamorínskej synagóge so svojimi havranmi z drôtu a sadry. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC

nazvanou Among them (Medzi nimi). „Výstava je súčasťou môjho asi päťročného projektu, ktorý som začal realizovať pred dvoma rokmi,“ povedal v predvečer vernisáže tridsaťročný umelec, ktorý k svojmu „švajčiarstvu“ prišiel dosť komplikovane. Po otcovi Maďar a po matke Argentínčan sa narodil v Paríži, v súčasnosti žije a tvorí striedavo v New Yorku a vo švajčiarskom meste Vevey.

„Inšpiráciu som našiel v istej americkej vedeckej publikácii o živote vtáctva. Odvtedy ma fascinuje vzťah človeka a zvierat, ktorý sa snažím poznávať a dešifrovať práve prostredníctvom vtákov v čo najširších kontextoch.“ A tak jeho expozíciu plastík sedemdesiatich troch čiernych havranov, ktorou zaplnil podlahu šamorínskej synagógy, sprevádzajú na balkóne maľby, kresby, fotografie či básne viacerých oslovených umelcov zo Spojených štátov, z Veľkej Británie, Brazílie, Nemecka, zo Švajčiarska a z Argentíny, „komentujúcich“ Vajayovu tému.

Pod krídlami Matejovej hudby

Osobitné a doslova kľúčové miesto medzi spoluúčastníkmi výstavy však má slovenský skladateľ Daniel Matej. „Moja hudba bude nonstop znieť týmto nevšedným priestorom, pričom pôjde o prelínanie dvoch rovín – ľudského spevu a zvuku havranov.“ Kým dole to budú transformované a reálne zvuky havranov, z balkóna bude dialóg človeka s havranom dopĺňať kompozícia využívajúca napríklad aj spev Johna Cagea. Vzťahy života a smrti, svetla a tmy, voľnosti a spútanosti podčiarkuje nielen hlasový prejav tohto speváka, ale symbolicky aj jeho meno, znamenajúce v slovenčine klietku. „Navyše, práve Cageove životné postoje boli v protiklade s jeho menom,“ dodáva Daniel Matej, ktorý má už skúsenosti s komponovaním pre inštalácie výtvarníkov v šamorínskej i trnavskej synagóge.

Zhodou okolností je práve v týchto dňoch meno tohto širokospektrálneho skladateľa, pohybujúceho sa rovnako kvalitne v klasickej či rockovej, alebo elektronickej hudbe, skloňované v súvislosti s čerstvou nomináciou na divadelné ocenenia sezóny DOSKY za hudbu k „súčasnej“ opere John King.

Spôsobila to Ilona Németh

Idea výstavy Zsigmonda Vajaya a tomu predchádzajúceho tvorivého pobytu v Šamoríne sa zrodili na vlaňajšom benátskom bienále, kde v spoločnej bytovej expozícii slovenskej výtvarníčky Ilony Németh a jej českého kolegu Jiřího Surůvku nechýbal ani katalóg At Home Gallery. „Zalistoval si v ňom a oslovil nás,“ hovorí Csaba Kiss. Spolu s manželkou Suzanne sú so svojou unikátnou galériou skutočnými zvestovateľmi kultúry v tomto juhoslovenskom meste.

Od polovice deväťdesiatych rokov začali s výstavami najskôr len v panelákovom byte (odkiaľ pramení pôvodný názov galérie), neskôr svoje aktivity preniesli do synagógy. V budove s nespochybniteľným geniom loci, ktorú získali do prenájmu od Ústredia židovských náboženských obcí na Slovensku, uskutočnili desiatky výstav, ale aj koncertov, divadelných predstavení či legendárnu tvorbu tibetskej mandaly korunovanú návštevou dalajlámu.

Ďalší medzník – otvorenie Domu umenia v renovovaných priestoroch susediacej bývalej židovskej školy – priniesol nové možnosti prezentácií, ktoré sú výsledkom workshopov či tvorivých pobytov. „S podmienkami som veľmi spokojný,“ pochvaľuje si Zsigmond Vajay, oceňujúci súčasne geografickú blízkosť Bratislavy a Viedne či Budapešti. Napriek tomu, že jeho aktivity siahajú aj do iných oblastí umenia, nepovažuje sa za multimediálneho tvorcu, ale „len“ za sochára a maliara.

Jedným dychom sa však nezabudne pochváliť, že koncom októbra príde do Bratislavy ako kurátor dvojdňovej prehliadky, na ktorej predstaví snímky z júnového undergroundového filmového festivalu v Lausanne.

ALEXANDER BALOGH