Dušan Mihajlovič
Pri vydávaní Slobodana Miloševiča do Haagu v Juhoslávii vypukol spor, či sa má exprezident vydať rovno medzinárodnej spravodlivosti, alebo ho má najprv súdiť srbský súd. Ako hodnotíte tento rozpor s odstupom času?
„Patrím k ľuďom, ktorí si myslia, že Miloševiča sme mali najprv súdiť v Srbsku a až potom v Haagu. Vyšlo najavo, že Miloševič nie je až takým patriotom, ako by sa rád prezentoval, a zároveň sa ukázalo, že významne oraboval štátny rozpočet. Tým okradol srbských občanov. Takže si myslím, že súdny proces v Belehrade by nám pomohol odhaliť jeho povesť. Ukázalo by ho to v celkom inom svetle v porovnaní so spôsobom, akým sa prezentuje v Haagu. V Haagu hrá, samozrejme, na jedinú kartu, ktorá mu ostáva, a to je karta patriota, ktorý hrdinsky bráni svoju zem proti ‚západnému zlu‘ a ‚zámerom NATO zničiť Juhosláviu‘.“
Nazdávate sa teda, že by belehradský súdny proces s Miloševičom fungoval napriek korupcii v súdnictve Juhoslávie?
„V určitom zmysle by šlo o veľkú demokratickú výzvu súdnemu systému v Srbsku. Je škoda, že sme nemali šancu to ani vyskúšať.“
Je o vás známe, že vy sám ste sa pustili do vytvárania systému očisťovania štátnych štruktúr od spojení s organizovaným zločinom.
„Je to jedna z najťažších úloh novej administratívy, zvlášť so zreteľom na to, čo sme zdedili po Miloševičovi. Toto dedičstvo je ako minca, ktorá má dve strany. Na jednej sú zverstvá spáchané akosi na náš účet. Touto časťou dedičstva sa momentálne zaoberá haagsky tribunál. Na druhej strane mince existuje niečo, čo nazývam paraštátnou mafiou. A to je spojenie organizovaného zločinu s najvyššími štátnymi štruktúrami. Miloševič je teraz už vo väzení, ale pozostatky jeho kriminálnej pyramídy sú živé a aktívne. Je nesmierne dôležité odseknúť tieto kontakty so štátnou správou, vládou, políciou, súdmi a politickým životom všeobecne.“
V Srbsku sa blížia prezidentské voľby. Aký typ prezidenta dnes Srbsko potrebuje?
„Myslím si, že nepotrebujeme nikoho, kto by riešil problémy tvrdou rukou. Nepotrebujeme nového Tita či Miloševiča. Potrebujeme skôr symbol štátnej jednoty, a nie niekoho, kto by riešil problémy namiesto nás. Občan by mal začať svoje problémy riešiť sám. Potrebujeme prezidenta, ktorý sa nebude pokúšať podkopávať cenu a význam vlády a parlamentu. V našej budúcej ústave musíme posilniť právomoci parlamentu a vlády na úkor prezidentských právomocí. Prezident by mal mať takú úlohu ako napríklad prezident vo vašej krajine.“
Ľudia však z minulých režimov zdedili pasivitu. Spoliehajú sa a vyhovárajú na štát. Koľko bude trvať, kým sa zobudia?
„Na to, aby sme pochopili, že žiadny vodca nenahradí občana, budeme podľa mňa potrebovať ešte najmenej dvoje parlamentných volieb.“
(zo)
