Tisíce ľudí po celej krajine v roku 1999 demonštrovali za odstúpenie juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča. FOTO - TASR/AP
ci. Jeho správanie spolurozhodne o ďalšom osude krajiny.
Medzinárodná reputácia sa od zvrhnutia Miloševiča zvyšuje. Ľudia, zvyknutí na exkluzívne postavenie medzi Moskvou a Západom a príjmy z brigád v západnom Nemecku, to však necítia. Životná úroveň sa nezvyšuje.
Protimiloševičovská opozícia, zjednotená proti spoločnému nepriateľovi, sa po roku 2000 roztrieštila v čiastkových rozporoch. Federálny prezident Vojislav Koštunica a srbský premiér Zoran Djindjič bojujú o sféry vplyvu v srbskom parlamente.
Slovensko zohralo v procese odstránenia Miloševičovho režimu a demokratizácie Juhoslávie dôležitú úlohu. Ministerstvo zahraničia spoločne s mimovládnymi organizáciami, OBSE a vtedajšou protimiloševičovskou opozíciou v roku 1999 zorganizovalo sériu stretnutí na neutrálnej pôde pod názvom Bratislavský proces.
Z vtedajšej opozície sú teraz vládnuce skupiny. Napriek vnútorným rozporom svorne tvrdia, že Bratislavský proces pomohol ich krajinu vytiahnuť z najväčšej šlamastiky. V pondelok sa v Bratislave znovu stretli. Podľa srbskej ministerky zahraničných vecí Jelice Miničovej mal Bratislavský proces aj širší zmysel, lebo ukázal význam malých štátov v medzinárodnopolitickom prostredí.
Teraz si Srbi zvolia nového prezidenta. Proti sebe stoja dva tábory - Koštunicovi umiernení nacionalisti proti liberálom na čele s vicepremiérom juhoslovanskej vlády, ekonómom Miroljubom Labusom. Labus kandiduje ako nezávislý, ale má podporu vládnej koalície Demokratická opozícia Srbska.
Koštunica, 58-ročný právnik, je na čele Juhoslávie od jesene 2000, keď vo voľbách porazil svojho predchodcu Slobodana Miloševiča. Miloševič najprv výsledky volieb neuznal - až masové verejné protesty ho prinútili vzdať sa. V júni 2001 ho začal súdiť medzinárodný tribunál v Haagu.
Nacionalistická minulosť však v Srbsku stále nie je celkom mŕtva - do boja o prezidentské kreslo sa zapojí aj Miloševičova Socialistická strana Srbska. Tá postaví hneď dvoch kandidátov: herca Velimira Batu Živojinoviča, ktorý reprezentuje krídlo verné zakladateľovi strany Slobodanovi Miloševičovi, a stavebného inžiniera Branislava Ivkoviča, ktorého navrhla frakcia odmietajúca vedenie strany.
Kandidatúru oznámil aj šéf Srbského hnutia obnovy Vuk Draškovič a predseda ultranacionalistickej Srbskej radikálnej strany Vojislav Šešelj.
Podľa Biljany Kovačevičovej- -Vučovej z Juhoslovanského výboru právnikov pre ľudské práva je za tento stav čiastočne zodpovedné aj medzinárodné spoločenstvo. Tým, že ultranacionalistov v Srbsku od začiatku bralo ako legitímne politické sily a neoznačilo ich za kriminálnikov, prispelo k predĺženiu krízy v krajine.
ZUZANA OČENÁŠOVÁ
