Hamid: Dúfam v rozum. FOTO - AP
Žúry, sex, drogy - Mohsin Hamid píše o živote bohatých Pakistancov. Mohsin Hamid býva v Lahore. Na raňajky si dáva toast a melónovú šťavu. Lahore leží 30 kilometrov od indickej hranice. Dopoludnia Hamid pracuje na novom románe, potom si zájde do mesta a asi hodinku cvičí vo fitnescentre. Cestou späť uviazne v zápche, lebo cestu blokujú kamióny, čo privážajú na hranicu vojenský materiál. Orientačné tabule na diaľnici sú odmontované, aby tam mohli pristávať bojové lietadlá. „Áno, bojím sa vojny s Indiou. Hoci ešte stále dúfam v rozum.“
Keď dorazí domov, díva sa na futbal a na večer ho pozval priateľ, módny návrhár. Počas večere prehrmí búrka, vypadne elektrina. Hamid sa takmer suchý dostane domov, privezie ho rikša. Ide spať, ale televízor necháva bzučať. „Život v Lahore sa ničím podstatným nelíši od života v západných veľkomestách,“ hovorí Hamid. Vie, o čom hovorí, lebo mnohé roky strávil ako bankár v New Yorku a Londýne.
Ale podstatne sa líšia od našich predstáv a predsudkov o Pakistane. Hamidov prvý román Nočné motýle je zaujímavý aj tým, že ukazuje Pakistan bez fundamentalizmu a šialenstva atómových zbraní. Síce sa tu z času na čas zatrasie zem, keď pod ňou niečo pokusne vybuchne, ale je možné, že sa to hlavnému hrdinovi iba zdá, lebo ku koncu už fajčí viac-menej čokoľvek, čo sa dá zabaliť do cigaretového papierika.
K tomu má dobre platené miesto v banke, patrí k bohatým, čo chodia na všetky žúry, zbalia všetky ženy aj všetky drogy. Ale akosi vypadol z rytmu. A každým krokom iným smerom sa dostáva bližšie k špine, chudobe a pravde. Autor zjavne nie je veľký optimista. Ale iste nie je ľahké žiť v Lahore a zostať optimistom.
Autor: INGEBORG WIENSOWSKI (Autorka je korešpondentka www.iliteratura.com )
