, analýzou a rozprávaním a že dokonca nedokážu napísať poriadne ani vlastný životopis. Bez niektorých týchto zručností sa však rozhodne nezaobídu pri ďalšom štúdiu alebo pri hľadaní primeraného zamestnania.
Podnetom pre mladých ľudí môžu byť aj súťaže esejí. Jednou z nich je aj súťaž študentských esejí, ktorú už tretí rok vyhlasuje podpredseda vlády SR Ivan Mikloš. Súťaž prebiehala v dvoch kategóriách: stredné a vysoké školy a téma bola veľmi aktuálna: “Svet po 11. Septembri 2001 – Je pre vás členstvo v NATO a EÚ stále zárukou stability, bezpečia a prosperity?”
Môže účasť v súťaži ovplyvniť vašu kariéru?
Hoci odborná porota hodnotila iba 224 esejí, čo pri počte slovenských stredoškolákov a vysokoškolákov nie je príliš vysoké číslo, pedagógovia aj odborníci z propagačných agentúr si myslia, že vzhľadom k nezáujmu dnešnej mládeže zapájať sa do verejného života je to slušná účasť.
Ako vlastne ovplyvnilo víťazstvo v súťaži život zúčastnených? Víťaz kategórie vysoké školy, študent Univerzity Komenského Martin Pener, získal dotáciu na študijný jazykový pobyt v Anglicku a i keď si nemyslí, že “počas troch týždňov strávených v Anglicku sa jeho angličtina prenikavo zlepšila”, ocenil možnosť priamo pozorovať život v tejto krajine. Za úspech tiež považuje, že sa jeho esej ocitne v publikácii EÚ pre stredné školy, ktorá vzniká v týchto dňoch. Účasť v súťaži mu však pomohla v inom smere. “Dostalo sa mi veľkej satisfakcie a signálu, že mám šancu prispieť svojím vkladom do problematiky obrany a bezpečnosti. Ide totiž o oblasť, do ktorej sa nevstupuje cez inzeráty v denníkoch alebo kamarátske vzťahy,” hovorí Pener. “Môj záujem o ňu siaha do detstva, vyrastal som na odbornej literatúre z knižnice môjho deda - vojenského pedagóga. Takýto záujem z človeka, v očiach mojej generácie oslnenej manažmentom, finančníctvom a ďalšími atraktívnymi oblasťami, robí trochu exotického tvora. I preto bolo pre mňa povzbudením spoznať kolegov – spoluvýhercov.”
K svojmu úspechu som sa dopracovala vlastnou cieľavedomosťou
Väčšie zmeny však nastali v živote Ivany Kvietkovej, ktorá vyhrala kategóriu pre stredné školy. Možno aj preto, že Ivana Kvietková je najstaršou slovenskou stredoškoláčkou (má tridsaťsedem rokov) a okrem toho, že študuje odbor Spoločné stravovanie na Odbornom učilišti a plánuje si podať prihlášku na sociológiu, má rodinu. Víťazstvo v súťaži spôsobilo, že sa začala intenzívnejšie zaujímať o politickú situáciu v našom štáte a regióne. “Angažujem sa v politike v rámci okresného výboru a taktiež som kandidovala do mestského zastupiteľstva v Brezne. Učitelia aj spolužiaci ma podporujú a veľmi mi pomáha celá moja rodina,” hovorí Ivana Kvietková, ktorá sa začala angažovať vo veciach verejných i napriek tomu, že má ťažko zdravotne postihnutého syna. “Snažím sa pomáhať ľuďom s podobným osudom a podobnými problémami ako mám ja. Tak, ako každý človek, ktorý sa nejakým spôsobom zviditeľní, mám okolo seba ľudí, ktorý mi fandia, ale i veľa závistlivcov a neprajníkov,” priznáva Ivana a pokračuje. “Možno to vyznie pateticky, ale niet mi čo závidieť. K svojmu ,,malému” úspechu som sa dopracovala svojou silou a cieľavedomosťou.”
Keď je niekto vynikajúci, prečo ho neodporúčať?
Osudy víťazov súťaže esejí sleduje aj jej vyhlasovateľ, podpredseda vlády Ivan Mikloš. “Viem o niektorých. Časť z nich mi totiž občas napíše. Jeden z víťazov ma napríklad už dávnejšie požiadal o odporúčajúci list na jednu z českých univerzít. Keďže jeho esej bola skutočne vynikajúca, odporúčanie som mu napísal. Na školu ho prijali a po čase mi jeho dekan napísal, že tento esejista je jedným z najlepších študentov ročníka.”
