kom a výverom na druhej strane hrádze.
Na hrádzach došlo k častým priesakom údajne preto, lebo boli postavené nekvalitne a z nevhodného materiálu - zo štrku. Vladimír Bakeš, prvý námestník Vodohospodárskej výstavby, oponuje, že je úplne vylúčené, aby bola hrádza postavená inak ako v súlade s predpismi.
Na sedemkilometrovom úseku z roku 1991 od Gabčíkova po obec Sap vzniklo približne 40 priesakov. „To nie je normálne. Nikde inde neboli zaznamenané väčšie priesaky okrem tohto úseku,“ vyhlásil Keszegh. Prednosta hovorí, že sa nechce stavať do pozície odporcu vodného diela. Spevnenie hrádze by podľa predbežných odhadov Povodia Dunaja malo stáť asi 700 miliónov korún.
„Takéto konštatovanie je neprípustné. Je vypracovaný projekt, v ktorom sú predpísané materiály a postup,“ povedal Bakeš. Pripustil, že Dunaj mal vyššiu hladinu, než na akú boli hrádze projektované. Odborníci podľa neho musia najskôr celú povodeň vyhodnotiť.
„Hrádze boli postavené na iný projekt. Hladina mala byť o dva metre nižšie,“ tvrdí bývalý riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Július Binder, ktorý Keszeghovi odkázal, že hrádza sa pretrhla v rokoch 1954 aj 1965, ale tentoraz nie. „Štrky sú štrky, a nie sú to nekvalitné štrky, sú to dunajské štrky,“ dodal.
V oblastiach v blízkosti veľkých stavieb, akou je aj Vodné dielo Gabčíkovo, sa medzi obyvateľmi potichu hovorí o ľuďoch, ktorí si domy vybudovali z materiálu určeného na štátny projekt. Vodohospodári odmietajú pripustiť, že by možné krádeže materiálu mohli ovplyvniť kvalitu stavby a ohroziť tak verejnosť.
„Materiál sa zo stavby ukradnúť nedá, ak sa ukradne, musí sa doniesť nový,“ tvrdí Binder a opisuje, ako je každý kubík betónu, ktorý príde na stavbu, prísne skúšaný. Súhlasí aj Bakeš, ktorý vyhlásil, že „ak niekto niečo ukradol, tak to neukradol nám“ a na stavbu sa dostal všetok materiál.
„Sú to len klebety,“ hovorí Keszegh a dodáva, že by išlo o obviňovanie ľudí, ktorí na stavbe pracovali čestne a svedomito. (rp)
