Dino Risi prichádza na benátske Lido, kde si prevzal Zlatého leva za celoživotné dielo. FOTO - REUTERS
BENÁTKY - V nedeľu večer si na 59. medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach prevzal Zlatého leva za celoživotné dielo osemdesiatštyriročný taliansky režisér Dino Risi. Vyštudoval medicínu so špecializáciou na psychiatriu a filmu sa začal venovať až pod vplyvom priateľov Alberta Lattuadna a Maria Soldatiho. Najskôr ako filmový kritik a asistent réžie a po absolvovaní kurzov réžie i ako režisér.
Nakrútil vyše štyridsať celovečerných filmov a režíroval desiatky televíznych filmov a seriálov. V zákulisí filmového festivalu sa hovorilo, že musel prísť do čela festivalu cudzinec, aby v Benátkach konečne ocenili domáceho tvorcu. Riaditeľ de Hadeln bol však pred tlačovou konferenciu s Risim nervózny. Talianski novinári, ktorí na domáci film naplnia najväčšiu kinosálu pätnásť minút pred začiatkom filmu, sa neunúvali, a tak nás v sále sedelo 28. Dino Risi prišiel očividne spokojný. Projekcia jeho filmu Sviatočná vychádzka (1962), ktorý bol v Bratislave uvedený začiatkom roku v rámci retrospektívy Vittoria Gassmana, sa skončila standing ovation. „V sále bolo deväťdesiat percent mladých ľudí, ktorí tento film nikdy predtým nevideli,“ povedal Risi. „Ich reakcia ma naplnila pocitom, aký som nemal už celé roky. Je to film o priateľstve. Stotožňoval som sa s postavou, ktorú hral Gassman alebo som aspoň chcel byť taký ako on.“ Na otázku, čo si myslí o súčasnom talianskom filme, Risi odpovedal, že sa zlepšuje. „Videl som desať dobrých filmov, ale nie je to také ako v šesťdesiatych či sedemdesiatych rokoch. Kino umiera pre televíziu, ale televízia žije z filmu. Môžete v nej vidieť desať filmov denne.“
Vo svojom veku berie Dino Risi život ako zábavu. „Prináša nám trpké chvíle i veselé okamihy. Neberiem samého seba vážne, lebo neberiem vážne ani život. Je to prirodzené. Snažíme sa zmeniť sa, ale nikomu sa to nepodarí. Géniovia sú nudní, ale hlupáci môžu prekvapiť. A talent sa môže rozvíjať. Nehovorím, že som talentovaný. Nakrútil som dobré i zlé filmy. Ale štyri-päť z nich môže prežiť a prechádzať od jednej generácie k druhej.“ Na otázku, či ho benátsky úspech privedie opäť za kameru, Risi odpovedal: „Nie. Ale chcel by som byť mladší.“
Hoci máme za sebou už štyri festivalové dni naplnené množstvom projekcií, okrem filmov - The Magdalene Sisters (Mullan) a Lilja 4-Ever (Moodyson) - sa tu zatiaľ žiadne výnimočné dielo neobjavilo. Našťastie, na svoje uvedenie ešte len čakajú novinky Stephena Frearsa, Takešiho Kitana, Alexeja Muradova či Godfreyho Reggia. I keď možno nakoniec príjemne prekvapí niekto úplne iný.
MIRO ULMAN, Benátky
